Mám 21 rokov a nemala som vážny vzťah asi tak do 20 rokov som bola presvedčená , že necem nič vážne, milovala som slobodu aj milujem , ale všetko sa zmenilo keĎ som pred vyše rokom stretla chlapcaaa, ktorý síce nemal peknú minulosť, alee začali sme sa stretávať a ja som ho začala lubiť, len som si tým nebola istá, či je to láskaa, a tá moja neistota a nerozhodnosť nakoniec rozhodla tak, že ma úplne vymazal zo života tiež sa nechcel trápiť, a preto skončila naša komunikácia všetko. Keď ma kvázi "opustil" cítila som sa prázna akokeby nečo zo mna umrelo, vtedy som pochopila, že som ho fakt lubila, konečne nejakého chlapca. Avšak som plná predsudkov, nemal auto, poriadnu robotu, ani na VŠ nechodil, taký lenosko a preto pozerám aj do buducnosti a vždy zvítazi u mna rozum a nie cit a preto zhorím vždy ako svieca. Každy den som na neho myslela a po vyše roku sa zaasa ozval a pred nedávnom sm eboli spolu, všetko sme si vyrozprávali , som bola rada, že akokeby vrátil ku mnee, avsak opak pravdou. Myslela som si, že po tom roku obaja dospelí ludiaa sa daju dokopy, zacala som nas brat vazne, a zrazu on sa utiahol a zasa rprestal komunikovat. Necháýpala som jednu vec ako sa môže ozvat po roku , ziadat odomna aby som sa k nemu vrátila, že budeme spolu bo ma nikdy neprestal mať rád a zrazu sa zasa stiahnut. Vysvetlil mi to tak, že nevie co chce, vacšinou casu iba priatelia, priatelia, že nech ho chápem , že nema cas a priatelov nece zanedbávať ... . Takže tak, mna islo kazdym dnom roztrhať ako niekdto moze toto zahodiť, ked obaja vieme ze patrime k sebe .... tak som sa uz na to vykaslala, sme kamaráti sme v kontakte, ale neviem ci nekdy prezijem to, že mam ho viac rada ako kamaráta a vidieť ho s nekym inym ... no pass... o par tyzdnov soom stretla chlapca dalsieho uplne perfektneho stretli sme sa bol u mna doma, smsky, volania a zrazu dalsi utlm a na facebooku sa dal do vztahu s nejakým dievcatom a sú doteraz spolu. Ide tu o to, že som zničená z toho akosi ma pohadzujú, ničia všetko to pekné, čo je vo mne a preto som sa rozhodla byť hnusná, zlá, nemorálna kašlať na tie sprosté city ...a preto piatok som bola s chalanom a robila som s ním blbosti .. také ktoré by som nikdy neurobila a myslela som si, že tym to vsetko to čo je vo mne mrtve vykompenzujem ... nestalo sa cítila som sa špinavá ... akokeby som sebe uškodilaaa iba sebe a pritom soom si myslelal že uskodím sebe omyl. Mám pocit, že nič iné neostaáva iba tísko trpieť , i ked si hovorím že musim byt silná , kopancov a ete horších zazijem ... ale neviem sa z tho spamatat ... bolí ma ako ľudia so mno zaobchádzajú ... snažím sa byť dobrá, milá .. a pritom takto človeka bodaju do srdca
dakujem za prečítanie a rada by som počula teda videla váš názor.Ďakujem
