Ahojte,
Nasla som tento web nahodou a zaujali ma niektore temy a kedze som chcela poprosit o pomoc/radu/povzbudenie, tak som sa rozhodla napisat a zdielat niektore veci zo svojho zivota.
Mam 41 rokov, som slobodna a bezdetna. Mam pracu, celkom fajn plat a aj fajn kolegov ale nemam ziadnych priatelov a kamaratov a pravdepodobne si za to mozem sama. Mam pocit, ze vsetci okolo mna sa niekam hybu len ja som zostala stat a neviem sa pohnut dalej.
Pred tyzdnom som sa rozisla so svojim priatelom s ktorym som bola 2 roky lebo to uz vobec nefungovalo a nemam uz najdem, ze najdem niekoho s kym mozem zdielat svoj zivot.
Uvedomujem si, ze som v polovicke svojho zivota a nikto tu po mne nezostane. Ziadne deti ani partner, nikto kto by mal skutocne rad a zalezalo mu na mne. Mam pocit, ze nedokazem nikoho skutocne milovat, nikomu sa pravdivo otvorit. Pocit, ze cely moj zivot je iba praca a povinnost.
Snazim sa socializovat ale nie velmi sa mi dari. Rada by som nasla vo svojom okoli niekoho kto rozumie mojim pocitom a kto by sa chcel o tychto veciach porozpravat a rozbrat ich. Najlepsia by bola terapeuticka vztahova skupina ale o nicom takom som v Hlohovci kde zijem nepocula.
Najviac ma samota a beznadej ubija cez vikend ked mi nikto nezavola a som proste vzduch.....prezivajuca existencia.
Rada by som nadviazala kontak s jednotlivcom alebo skupinou a robila nieco uzitocne cez vikendy....cokolvek....Mam rada turistiku ale samej sa mi chodit nechce a ani ma to nebavi....
Privitam akekolvek rady, ako zmenit svoju samotu a najst zmysel svojej existencie....
Dakujem