Zdravím... Som dosť unavený a už ani neviem ako to mám napisať tak budem stručnejší. Mám 20 rokov.
Mojím problémom bolo stále to že som si nevedel nájsť dievča a už ked som to mal takmer na dosah tak ma v tom niekto obehol. Nie som vôbec príťažlivý, nie som extra pekný a nemám vôbec charizmu. Mne nejde o sex ani nič podobné. Len ma veľmi bolí a cítim sa sám ked ráno vstávam a nemám osobu ktorú by som mohol z lásky objať. Nemám dievča s ktorou by som trávil čas, ktorú by som rozmaznával kupovaním ružičky. Nemám nikoho. Nikdy som dievča nemal a už nevládzem.
Minulý týždeň som prišiel o dalšiu potenciálnu priateľku ktorú som sa snažil z celých síl získať no ked mi začala písať o jej frajerovi, strašne som sa rozplakal. Doteraz ma to bolí a cítim sa strašne. Nemôžem sa sústrediť na nič iné, ani na školu. Cítim sa ako myš stratená v labyrinte ktorá nech robí čo robí - už nemá šancu vyjsť. Ak si nato spomeniem, ide mi vystreliť hlava.
Snažím sa o seba starať najviac ako sa dá. Obliekam sa slušne, moderne. Som veľmi milý, priateľský ale nie až tak spoločenský typ, no spoločnosti sa nevyhýbam. Nie som ani tlstý, mám skôr chudú postavu... Doteraz som neprišiel nato čo mi bráni v láske. Je to ako neviditeľná sila ktorá mi bráni v právo na lásku Po minulom týždni som sa už úplne psychicky zosypal a všetko čo robim pokazím. Minule som skoro havaroval autom a to len preto lebo nedokážem nato nemyslieť. Ak ostanem celý život sám - nikdy nebudem šťastný. Mojim snom je mať rodinku. Je mi strašne ked som si spomenul že už mám skoro 21 rokov a ja som nikdy nemal dievča ktoré by ma podporovalo a naopak. Prišiel som o tie najkrajšie roky života pričom teraz mám už oveľa dôležitejšie problémy - VŠ a potom práca. Žiadna mi nechce dať šancu aby som jej dal lásku. Nech sa snažím akokoľvek ale viac už nedokážem. Najradšej by som sa narodil znovu a začal žiť ešte raz, a napraviť chyby ktoré som možno spravil, ktoré spôsobili že som sám. Aj ked neviem, aké chyby som spravil. Chodím von s kamošmi, do mesta, do baru, ale ked sa jedná o dievčata, každý si uloví svoj objekt a ja nemám šancu Som aj mierne ukecaný ale nestačí to. Snažím sa byť vtipný ale dievčata chcú "šalených" ale ja som skôr liberálny a racionálny človek. Mne sa lepšie komunikuje so staršími dievčatami ktoré majú reálny a vážny názor na život. O rôznych problémoch v spoločnosti a živote. Ja nedokážem nedokážem byť stále vtipný, taký akého si dievčatá hľadajú.
Prišiel som už o mnoho potenciálnych dievčat, no teraz už pred sebou vidím len prázdnotu, bola to posledná šanca a ja už neviem kde hľadať. Už nedokážem nájsť to pravé dievča, kedže v mojom okolí už také nie sú aké boli moje kamošky. Vidím pred sebou prázdnotu v ktorej už nič nie je. Ja takto nedokážem žiť. Mojim cieľom je mať lásku a ta ma má poháňať k úspechom, no bez nej to nedokážem. Cítim sa ako duch blúdiaci po púšti ktorý blúdi celú večnosť a stále v kruhu.
Už nevládzem.. neviem čo mám robiť.. Prosím poradte lebo už fakt nič nedokážem.. Ďakuejm za venovanie vášho času.