Osudná chyba - Zoznámenie

[didiana7]

Dobrý deň,
Najskôr sa Vám predstavím, volám sa Diana mám 21 rokov, som študentkou na VŠ a rada by som si vypočula Váš názor na celú udalosť čo Vám porozprávam. Rozhodla som sa Vám napísať pretože sa neviem vysporiadať s jednou udalosťou, a hanbím sa o nej rozprávať s vlastnými rodičmi alebo dokonca aj kamarátmi. Je pravda že s rodičmi nemám moc otvorený vzťah, takže asi najskôr preto im o tom nemôžem povedať, alebo môzno je to tým, že sa to týka aj mojej sestry a môjho priateľa a jednoducho sa za to hanbím.

Stalo sa to pred siedmimi mesiacmi, keď sme sa s priateľom rozhodli, teda hlavne ja, že by sme mohli zavolať svojich súrodencov a ísť sa spoločne zabaviť do mesta, porozprávať sa, zatancovať si a čo to popiť. (osudná chyba). Celý večer prebiehal presne tak ako sme si predstavovali, moja sestra a jeho brat sa akosi zblížili a už sa na parkete vykrúcali, bozkávali jedna radosť. Ja som si odskočila na toaletu a ako z nej vychádzam tak priateľ stojí pred dverami s úsmevom na tvári a oznámi mi, že sa olizoval s mojou sestrou. Vôbec som tomu nemohla uveriť, stále som si kládla tú istú otázku, prečo? Prečo to spravil? Veď keď sme spolu chodievali cvičiť všetci štyria tak mal záujem o mňa a chcel ísť so mnou von, so mnou sa bavil a so mnou chcel všetko robiť. Nehchápala som tomu..Keby som sa mu nepáčila ja tak moju sestru začne baliť.

Po tom čo sa to stalo som si zobrala veci a išla som von, mala som chuť sa vypariť, taký pocit som ešte nikdy nezažila. Snažil sa mi to vysvetliť, že nevie prečo to spravil, začal revať na celú ulicu, do všetkého kopať, taký bol naštvaný a nazlostený že som ho vôbec nespoznávala. Sestra sa mi tiež snažila nahovoriť, že ona mala zavreté oči až keď zacítila že sa nebozkáva s hentým tak otvorila oči a v tom uvidela môjho priateľa. Bolo mi hrozne, ani plakať som nedokázala, tak som išla domov, on mi stále volal, písal, chcel si to vysvetliť ale ja som už nevládala. Tak som mu sľúbila že sa s ním na druhý alebo tretí deň stretnem, čakala som vysvetlenie, prečo to spravil, chcela som počuť nejaký iný dôvod okrem toho čo mi v ten večer povedal, vôbec dodnes neviem čo som vlastne čakala, asi som chcela počuť niečo čo ma uteší, upokojí. No nedočkala som sa. Celý čas len hovoril, že mu to nedáva zmysel prečo to spravil, že to nemal v úmysle spraviť, že bol taký šťastný keď ich videl ako sa bozkávajú, chcel ich len objať a v tom sa jeho brat odtiahol a môj priateľ sa k nej natisol a začal ju bozkávať...

Je mi z toho zle ako to píšem ale na druhej strane sa mi uľavuje, že sa s tým konečne niekomu môžem zdôveriť, a dúfam že mi poradí ako to napraviť v hlavičke, ako na to nemyslieť. Nechcem počuť rady typu mysli na to čo bolo pekné, u mňa je jedno či mám 100 pekných spomenok a 1 zlú, vždy to vyhrá tá zlá. Teraz už na to menej myslím ako predtým ale vtedy to bolo hrozné, každý deň som plakala, obviňovala sa za to že keby som to nezorganizovala nič by sa nestalo..bolo to pre mňa najhoršie obdobie, posunúť svoje ego niekam dozadu a jednoducho prijať to a byť naďalej s ním. Mala som sto chutí mu to vrátiť lebo taká ja som, bohužiaľ, moja druhá najhoršia vlastnosť, ale neurobila som to, pretože som ho nechcela tak zraniť, aj kebyy som bola najradšej aby cítil tú bolesť a každý deň sa pozeral svojmu bratovi do oči a videl to čo vidím každý deň ja keď ju vidím.

No dosť bolo rečí, prosím poraďte mi ako sa mám zbaviť tej hnusnej myšlienky toho večera? myšlienky že čo ak mu to raz budem v zúrivosti chcieť vrátiť? Zničím tým úplne všetko. Pretože keď som sa ho raz pýtala čo by urobil keby bol na mojom mieste, povedal že jeho ego by mu to nedovolilo prekusnúť.
Ďakujem Vám za odpoveď a prepáčte mi ak som tam mala nejaké chyby, nemôžem si to už znova čítať. Pekný deň Vám prajem.

[Dasa]

Taky chudak si nezasluzil druhu sancu. Podla mna uz ani nie ste spolu. Hento spravimiba zaostalec a spravi to znovu. Zrada priatela je najhorsia vec o.i., takze ncudujem sa ze to bolelo, to lieci len čas. A jedna dobre mierená facka ci kop do rozrokroku tomu casu moze pomoct.