Som zla matka?

[Ejulenka]

Dobry den, to co ma trapi by ste mozno nazvali problemom kazdej tretej matky ale mna to zacita tak umarat ze potrebujem sa vyrozpravat, pripadne pocut k tomu nejaky nazor. Dnes som zazila nieco ako rodicovsku krizu, take vyvrcholenie mojho vystresovania. Maly ma 14 mesiacov a mne napriek mojim zasadam tak praskli nervy ze som ho nielenze buchla po zadku ale len malo stacilo a bola by som s nim zatriasla a pritom mi behalo po rozume: prestan uz revat, nechcem ta, kiez by si ta niekto zobral. Hned na to som zostala vydesena ze co ma to vobec napadlo. Ked sa mi ho podarilo konecne uspat preplakala som asi hodinu. Ja maleho milujem, ved je to to najkrajsie stvorenie na svete, ale stale ma trapi ista myslienka. Otehotnela som totiz necakane, po asi dvoch mesiacoch vztahu a na to ze som matkou som si zvykala velmi dlho, a prave ked uz som si myslela ze je vsetko tak ako ma byt, maly prisiel do veku kedy zacal byt vzdorovity a place pri vsetkom co sa mu nepaci. Ja som na neho takmer sama, aj ked byvam u rodicov, som s nim 24 hodin denne lebo nasi su velmi vytazeni. Viem ze som poriadne vystresovana ale taketo veci by ma nemali napadat. Takze ta myslienka co ma trapi je, ze, co ked to ze som sa povodne nevedela zmierit s tym ze mam dieta nikdy nezmizne, co ked bude v mojej hlave stale "nechceni". Velmi sa toho bojim lebo vzdy som si myslela ze ked budem mat dieta tak to bude ta najkrajsia vec v zivote a napokon bojujem s takymito pocitmi. Chcela by som vediet ci aj ine matky ktore otehotneli necakane tymto presli a ci nakoniec vsetko u nich dobre dopadlo a ci si prestali hovorit: co keby som neotehotnela? Len pre informaciu...mam 27 rokov a partner pracuje v zahranici, takze on k vychove ruku nepriklada vobec. Dakujem

[MariaHa]

Dobrý deň Ejulenka, rozumiem v akej situácii sa nachádzate. Vaša situácia skutočne nie je jednoduchá a musíte si uvedomiť, že ste matka, no nie robot. Pouvažujte, či si počas dňa neviete nájsť chvíľku času pre seba, kedy by ste si oddýchli. Poprípade by som uvažovala nad návštevou psychológa. Rozhodne nie ste jediná, ktorú trápi takáto situácia, dôležité je chcieť to riešiť.