odstaviť od kojenia alebo radšej nie?

[cecilh]

Dobrý deň,
mám 1,5 ročného syna a náš problém je stravovanie. okrem toho nerozpráva, je bojazlivý, hnevlivý (hádže sa o zem, hádže veci, zachádza sa), veľmi upätý na mňa, ale aj veľmi živý (behá, veľa vecí ho zaujíma).
Skúsim zhrnúť jeho doterajší, nie najjednoduchší život.
Do štyroch mesiacov mal reflux, o ktorom sme sa dozvedeli až v dvoch mesiacoch keď sa dusil a celé noci a dni bol len na rukách. začala som ho kojiť každú hodinku a bolo to výrazne lepšie. po čase si na to zvykol a zostalo mu to dodnes.
zistili mu zväčšenú obličku a musel sa podrobiť vyšetreniam v nemocnici. odvtedy začalo obdobie nemocničného prostredia. v priebehu 10 mesiacov bol na dvoch ťažkých operáciách obličky, niekoľko krát mal zápal obličiek, sepsu a iné komplikácie, pre ktoré sme boli viac v nemocnici ako doma. päť mesiacov mal vývod z obličky a chodili sme s vrecom na chrbte.
jeho strava bola obmedzena len na zemiakovú kašu s mletým mäsom, chlieb, polievku a jogurt (každý deň to isté). keď mal rok a dva mesiace tak to riešil kojením 15 - 20x za deň.
pred dvomi týždňami sme boli na ďalšej operácii a odvtedy nechce jesť vôbec nič. prehovorili ma aby som ho ostavila, že je už veľký. ale naňho pravidlo: "keď bude hladný zje všetko" neplatí. musela som ho začať znova kojiť po dvoch dňoch hladu a smädu. teraz je zúrivejší ešte viac - kope, bije a v noci skoro vôbec nespí.
keď ho niekto zoberiem na ruky, bojí sa, že mu bude robiť zle a zachádza sa. (keď ho v nemocnici odo mňa zobrali tak ho buď pichali alebo s ním robili niečo iné čo sa mu nepáčilo)
prežil si dlhé dni bolestí, prístrojov, sáčkov, izolácie v postieľke a noci samoty, lebo somnemohla byť stále s ním(blbé pravidlá). po operácii napr. musel vždy 2 týždne len ležať ( nesmal si sadnúť, vstať a na ruky už vôbec nie).
medzitým sme chodili cca 2-4 týždne od 6 mesiacov prerezávať zuby. má ich 16 ale ani jeden mu nevyšiel sám.
no užil si dosť.
na druhej strane je zlatý, živý a s bratom vystrájajú.
pre mňa je úžasný ale ostatní ho majú za mamičkára a umrnčaného urevanca, preto sa túli na rukách, chytí ma za obidve uši. to je jeho "úľavová" poloha.
viem že všetky problémy sa časom vyriešia ale s tým kojením asi nie je všetko ok. mám trvať na jeho odstavení? nebude to pre neho ďalšia trauma? mám mu dať čas na psychickú rehabilitáciu?
myslíte, že na to všetko zabudne? (už je dosť veľký)
teraz to vyzerá so zdravotným stavom sľubne, malo by to byť všetko v poriadku a nemocnici by sme sa mali zďaleka vyhnúť.
ďakujem za radu. Terézia Longauerová