Dobry den.
Po velmi dlhom uvažovaní som sa odhodlala navštíviť psychológa ale chcela som sa opytat. Troska mi je to take hovoriť o tom nahlas… samovražedné myslienky mávam často po pravde uz ich vnímam prirodzene ked ma prepadne smútok ale v minulosti som si dva krat ublížila ked ma prepadlo úplne zúfalstvo zo samoty. Aby som bola konkrétna porezala som si ruku raz mi jazy neostali a druhý krat hej a po tom druhom ráze som pojedla velke množstvo tabletiek a zapila vínom. Teraz mi to pride ako skrat ze som to vtedy urobila a pride mi to nepodstatné o tom hovoriť lebo som to nejak potlačila a sľúbila si ze to uz nikdy nespravím zatial sa to nezopakovalo ale neviem ci o tom rozprávať ci je to dôležité alebo sa to proste stalo a uz sa to viac nestane a nemusim sa k tomu vracať. Viac sa za to hambim ako tomu prikladať váhu dôležitosti…
Dakujem