Dobrý večer,
nemám sa komu zdôveriť. Hanbím sa za moje správanie.
Mám dobrého muža. Viem, že má má veľmi rád a urobil by pre mňa čokoľvek. Chová sa ku mne pekne.
Problém nastáva, keď si vypije. Keď ide s kolegami, tak sa spacká pod obraz boží a vo mne sa bijú emócie. Bojím sa o neho a on sa často zasa boji ísť domov, tak sa túla v okolí domu, aby vytriezvel alebo len niekde sedí a čaká.
Dnes keď prišiel, som ho prefackala a sácala, bola som agresívna, povedala som mu, že ho neznášam..
Moc sa za to hanbím, je to človek ktorého mám najradšej a nechcem mu ubližovat. Mám strach, že mu môžem nejak oblizit, mohla som ho tak sotit, že mohol padnúť a niečo sa mu stat.
Nerozumiem mojej agresii, keď je opitý. Prečo ju mám.
Rozmýšľala som, či to nemôže byť spojené s mojím detstvom, moji rodičia sa neopijali. Alebo či sa mne niečo v minulosti stalo, že mám takú averziu voči opitému manželovi. Lebo ja sa ho bojím, keď viem že príde opitý. On mi nikdy neublížil. Tak v čom tkvie ten strach. Vnútorne sa vo mne bije aj to, že si ničí zdravie, telo, záleží mi na ňom. A tiež možno taký ten strach, aby neprepadol raz alkoholu.
Ďakujem