Dobrý deň. Matka je alkoholička, ja a otec tým veľmi trpíme. Liečenie neprichádza do úvahy, odmieta to a viem, že by ani nebola schopná prestať, lebo pre ňu je dôvod na pitie absolútne všetko, v jednom kuse sa ľutuje a ešte nám vyčíta, ako s nami trpí, pritom nevidí, ako s alkoholičkou v domácnosti trpíme my. Navrhujem otcovi rozvod, ale nechce ho, neviem, či sa bojí samoty, alebo ju nechce nechať tak. Matka si nezaslúži nič iné len aby sme ju opustili, len nám nadáva, oberá nás o peniaze a denne je opitá. Nenávidím ju, ale otca mám rada. Neviem normálne žiť, odišla som zo školy, pretože som nezvládala učenie, neviem sa na nič sústrediť. Mohla by som odísť k priateľovi, nechcem však nechať otca samého. Viem, aké je dôležité, že je v byte jeden normálny človek. Bojím sa ho nechať samého s ňou, bála by som sa ho nechať samého aj keby sa rozviedol. Cítim zodpovednosť byť s ním, je to môj otec, ktorý sa o mňa stará a ja nechcem sebecky odísť. Musím si vybrať medzi zničeným životom u nás doma, bez priateľa, ale s otcom, alebo odísť k priateľovi, ktorého milujem a nechať otca doma s alkoholičkou a trápiť sa tým, ako sa má. Pomýšľam na samovraždu, ale chcem aj žiť, normálnym životom, s človekom, ktorého milujem, mať s ním rodinu. Mám vlastný život, ale nebudem šťastná, ked budem vedieť, čo prežíva otec. Priateľ mi tvrdí, že moji rodičia sú dospelí a musia si problémy vyriešiť sami a ked otec nechce rozvod, nemusí tým ťahať ku dnu aj mňa. Ja s tým súhlasím, ale otca mám rada a nedokážem ho v tom nechať samého.
Za Váš názor vopred ďakujem
Radka