mam taky mierny pocit, ze moj byvaly priatel trpi schizofreniou. Nechcem sice prehanat, ale jeho spravanie bolo fakt niekedy dost zvlastne....prilis vela premyslal a zastavil ho az spanok. Ked som mu vravela, ze by mohol ist sa porozpravat s nejaky odbornikom, tak chvilu premyslal, no potom sa uistil, ze ved on chory nie je..... Stale mi na nom zalezi...ale neviem ci viem nejak pomoct...
Len tak v kratkosti:
- ma 40 rokov, nema ani rodinu ani deti, dost casto je samotar a vela chodi do prirody na cele dni, sam. Je velky sportovec, no zvycajne sportuje sam.
Ked sme boli spolu vobec sa o mna nezaujimal (co robim, ako sa mam...), stale rozpraval len o svojom svete- o praci, o sporte. Je velmi inteligentny,dost technicky zamerany. No citovo velmi chladny. Aj ked viem, ze vnutri v sebe ma vela citov. Raz som citila, ze ma lubi a inokedy som citila velky chlad. Uz ked sme sa stretli maval depresie, strach z buducnosti, ze co bude ked....
Ked sme boli spolu uz nejaky ten mesiac, zacal mavat depresie z nasho vztahu, ze ked ja som neni krestanka ako on,ze ako by to niesli nase deti etc.
Proste podla mna maval zbytocne myslienky. Snazila som sa byt chapavou priatelkou, vela rozpravat sa s nim, ale on so mnou nevedel komunikovat. Vedel sa velmi odstrihnut. Ked sme boli spolu zas bol milujuci, ale ked so mnou nebol, tak ani nejavil vela zaujmu so mnou byt. Vravel mi, ze mam vsetko co by chcel mat v zene, som mila a dobra. Ale neskor uz nevedel ci so mnou chcel byt, alebo nie. A ked som mu povedala, ze ved musi vediet ci s osobou chce byt alebo nie. Povedal, ze nevie. Ze ma plno myslienok, ktore mu idu cez hlavu a zastavia sa az ked zaspi. Ze si niekedy mysli, ze sa na svet pozera z hora. Ze mu ludia niekedy pridu divni, lebo bud im nieco trva alebo sa neprimerane spravaju. Z nasho vztahu sa nakoniec odstrihol a nikdy mi nepovedal dovod. Navonok je to clovek, ktory posobi chladne, lahostajne a vazne. Malo sa smeje, a pritom ma taky pekny usmev
Myslim, ze vela v jeho zivote robi aj viera v Boha, lebo mi velakrat povedal, ze musi si to vyrozpravat s Bohom (ked slo o nas vztah). Tiez dost vela uziva adaptogeny, ktore utlmuju stres a emocie.
Ked som si tak citala o schizofrenii, toto je to co ho vystihuje:
- Posobi na okolie na chladnym, lahostajnym a otupnym dojmom, casto vyhladava samotu
- uzatvara sa do seba, je nedovercivy, ma strach z buducnosti a utapa sa v depresiach
- ma protichodne myslienky, ze ma na jednu vec zaroven kladny i zaporny nazor. A ak sa ma rozhodnut medzi dvoma vecami, stoji na krizovatke a nevie co robit.
- na svet sa pozera ako keby z hora, ako keby nevnimal co sa okolo neho deje
Co si o tom myslite? Velmi sa potesim vasej rade...
