neviem si rady

[veroncsi86]

dobry den

volam sa veronika a mam 27rokov. ani neviem ako mam zacat, vlastne scim mam zacat. vlastne uz to trva dlhe obdobie ale len tento tyzden sa to umna prejavilo, ani to nazvat neviem. zurivost, hnev, strach, a strata snov. byvam u svokrovcov s malym synom a manzelom, ako nam nic nechyba aj som bola ako tak spokojna lebo so svokrovcami vychdzam ale so svagrom menej, mala som plany do buducna, raz vlastny dom s velkym dvorom, zahradku a konecne slobodny zivot s mojou malou rodinkou, kde my nikto nebude kroky sledovat, nikoho nebude trapit ked si saty necham zahodne v rohu alebo budem mat 2cm prachu na nabytku. zrazu sa to vsetko vytratilo, v tom momente ked my svagor zavolal domov ze sa my svokor obesil kvoli psychickym problemov, ktore mal v praci. a vtom momente sa my vsetko zrutilo. moje krasne sny. manzel my trva natom aby si zostali u svokri byvat lebo tu nemoze ostat uz takto sama, aj by som to chapala ale uz som tu 2 roky, byvam tu, denne varim, upratujem, periem, co je premna normalne lebo pomaham vcom viem, a som na materskej dovolenke... ale nemoze ocakavat odomna aby som si obetovala svoje sny. aj to chapem ze kym sa vratim spat do prace a podari sa na trosku si financne prilepsit aj to bude urcity cas. ale citim ze sa rozhodol bezomna a to ma hneva, ani nevie aky mam ja nazor. chapem ze od pohrebu svokra ubehli len 3 dni ale ja nechcem a viem ze to tu nevydrzim. aj si nahovaram ze mozno by to bolo lepsie kebyze ani svagor snami nebyval, ale takto takto to nechcem. takto je to tazke napisat co presne citim a ake to tu je vsetko. svagor ma vlastny dom hoci este nie je uplne zariadeny, ale je stary mladenec a takto si ho ani skoro nezariadi. asi som len nahnevana na cely svet ze sa my toto prihodilo, viem ze este musim pockat urcity cas kym sa vsetci ukludnime trocha zo smrti svokra, ale uz teraz mam pocit ze to nezvladnem, cele veceri nespim, cez den som nervozna, trapim sa vo vnutri. s manzelom si este v tejto chvili zbytocne sadnem a poviem mu co ja chcem lebo sa radsej somnou pohada ako by ma mal vypocut. svokra spomynala ze by teraz trebalo trocha popremiestnit nabytok, aby nam tak nepripomynal svokra ale mne to aj tak nebude lepsie. aj spomenula ze vsetko tak poprerabat aby si my uzivali domov akoby bol nas, jej by stacila najmensie izbicka. ale ja to nechcem. musim sa priznat ze tento dom by som ani zadarmo nechcela, pod jednou stranou domu je sypky piesok cize posuva sa cela strana dolu, steny praskaju, a vo vsetkych izbach by trebalo vsetku omietku vsetko kladivom rozbombardovat a natiehnut nove, lebo vsade kde nastala chyba alebo prasklila sa len zastopovalo, bola to praca svokra, dvor je katastrofalny vsade bordel, nikde trava, poriadok.... hrozne........ ja to trpim len preto lebo z materskej a manzelovej vyplaty si pozicku zobrat nemozeme, a cakala som na to obdobie kedy sa vratim do prace a mozeme sa pohnut dalej........ ale teraz je to vsetko prec. neviem si rady ako dalej....... dala som si sama sebe slub ze skusim este rok vydrzat, ale tak ze nebudem chciet zmeny doma ohladom premiestnovania izieb a tak, a po roku kedy uz vsetka ta bolest nebude taka cerstva, navrhnem manzelovi odchod odtialto, dovtedy si dufam svagor najde niekoho, a ak nie svokra moze ist byvat k nemu, a my prec. ak manzel nebude za, tak urobim razny krok a odydem do podnajmu s malym a nejako to zvladneme....
ine vychodisko nevidim, prosim poradte my niekto alebo aspon trocha ma povzbudte aby som este vydrzala, viem ze takto som sebecka, a myslim len na seba, ale preco by som si mala svoje sny nechat rozbit...