RE: Celý môj život je peklo

[Alica]

Tak začnem tým, že je pre mna strašne ťažké o tom písať ale neviem ako dalej. Začalo to ked sa naši rozviedli. Predali sme byt lenže otec nás oklamal a zobral všetky peniaze. Mama zostala sama so mnou a ešte s dvoma mojimi bratmi. Naštastie nám pomohla rodina a na koniec sme dostali socialny byt a mama si našla robotu.. A vtedy sa začalo peklo. Byt sme dostali v oblasti kde boli samí romovia. Začali nám robiť zle búchať na dvere hádzať do okien kamene a tak dalej. Mamu vyhodili z roboty lebo firma skrachovala. Nemali sme poriadne z coho žiť prestali sme platiť nájom, elektriku a skoro každý mesiac sme tri štyri dni hladovali. Nakoniec nám vypli elektrinu a teplú vodu. A potom sa mama psychicky zrútila. Prejavila sa u nej paranoidná schyzofrénia. Začala vykrikovať doma na ulici všade. Myslela si že ju kyždý ohovára a chce jej zle. Dostalo sa to až do takého štádia že sa začala aj nám deťom vyhrážať že nás zabije alebo otrávi aby sme netrpeli. Raz sa nám dokonca vyhrážala nožom alebo že nechá pustený plyn z plynovej bomby. Ja som vtedy mala asi 14 rokov a fakt som nevedela čo robiť strašne veľa nocí som preplakala a nespočetne veľa krát som myslela na samovraždu. Ale vždy som si pomyslela na mladšieho brata, pretože som ho v kuse utešovala čítala rozprávky a hrala sa s ním pretože starší brat sa od nás nakoniec odsťahoval. Toto trvalo dva alebo tri roky. Po celý ten čas ked som chodila do školy a videla spolužiakov aký majú bezstarostný život a detstvo som im závidela a bola som z toho mimo. Ani si neviete predstaviť aké tobolo utrpenie ony sa vrátili domov mali klasické tínedžerské problémy a ja som mala zo živoota peklo. V tom čase som čítala veľa knižiek bol to akýsi únik a dokonca som verila že sa stane niečo fantastické a dostanem sa z tohto života alebo dokonca do iného sveta. Nakoniec sa to dozvedela sociálka a mamu poslali na liečenie na psychiatrickú kliniku a nás do krízového centra kde sme boli pol roka. Potom sme dostali iný byt v inej ovela lepšej lokalite kde bývame doteraz, s týmto nám pomohla sociálka. Ale aj napriek tomu sa mame schizofrenia dva krat vratila a museli ju hospitalizovat. Teraz je už všetko v poriadku konečne berie lieky tak ako ma a ja som na výške čo bol môj životný sen. Lenže problém je že teraz som zistila že proste neviem mať normálny vzťah. Vždy ked sa vyskytne nejaký chalan tak cúvnem a bojím sa. A nejde len o chlapcov celkovo ked sa ma aj kamarátka spýta či som v poriadku tak poviem že hej aj ked nie som. Proste ja nikdy nikomu nič nepoviem a nikdy som sa nikomu s ničím nezdôverovala v podstate som ani nemala komu a teraz keby som toto všetko niekomu povedala tak neviem. A aj teraz ešte často premýšľam nad samovraždou pretože nám hrozia finančné problémy a bývame v jednoizbovom byte. A ani neviem prečo sa tak vlastne cítim ved mám bývanie študujem a aj tak cítim že psychicky som úplne mimo a na dne. A ešte vždy ked som sama tak sa v duchu rozprávam sama so sebou alebo si predstavujem že sa s niekým rozprávam a to stále a v podstate už aicky ale viem o tom a len ked som sama ale aj tak nemozu to byt príznaky schyzofrénie? Jednoducho som na tom psychicky zle a to som ešte ani raz nebola u psychologa ani psychiatra lebo som myslela že to zvladnem a aj som sa citila v poriadku len teraz to akosi všetko na mna dolahlo. Dokonca som o tomto ešte nikomu nikdy nepovedala. Tak to je asi všetko

[Amezy]

ahoj ....precital som si tvoj prispevok....niesom ziaden psycholog a niepresiel som tym co ty, no mal som to podobne...ak by si sa chcela o niecom porozpravat budem velmy rad...mozes mi napisat na email Wolf2017@azet.sk ....ak nenapises tak si aspon pametaj ze vsetko zle sa na dobre obrati a vzdy sa najde niekto kto ti rad pomoze....aaa este ze vzdy sa oplati pre nieco zit