Som roblémová ale chcem vzťah a napraviť sa

[Michaela123456]

Príjemný deň prajem. Volám sa Michaela, mám takmer 18 rokov a totálny bordel v živote. Ani neviem, odkiaľ začať. Už niekoľko rokov sústavne lietam v problémoch: alkohol, fajčenie, mäkké drogy, vzťahy na jednu noc, hlúposti...zažila som pár pekne nepríjemných sklamaní. Už od detstva mám problém s otvorenosťou, nerada si ľudí pripúšťam k telu. Moja matka umrela, keď som mala 6, na rakovinu. Môj prvý vzťah v 14tich s chlapcom o 3 roky starším tiež skončil fiaskom. Neskôr som zahodila príležitosť na vzťah s mojím najlepším priateľom, asi jediným človekom, ktorému verím. Strach zo sklamania a straty. Bola som však doňho zamilovaná, čo som si uvedomila až keď bolo neskoro - ďalšie sklamania. V posledných rokoch som extrémne veľa pila, fajčila, mala nespočetne veľa vzťahov na jednu noc.Niektorý chlapci a muži dokonca prejavili záujem znovu ma stretnúť, spoznať ma...ale ja som vždy v noci alebo nad ránom utekala, rozdávala falošné čísla a odmietala ich vidieť. Pred asi trištvrte rokom som sa nakoniec dostala úplne na dno. Moji priatelia ma začali opúšťať, vzdali to so mnou, schudla som, znenávidela som sa...Ale podarilo sa mi to prekonať, dokonca som odpustila svojim priateľom, dokázala som im, že som ich hodná, chvíľu som sekala dobrotu. Po pár mesiacoch som však znovu začala piť aj mať príležitostné vzťahy. Cítila som sa prázdna, toto ma aspoň trochu napĺňalo...
Nechcem však, aby ste ma vnímali ako nulu. som tretiačka na gymnáziu, na jednej z 5tich najlepších škôl v republike, prechádzam s vyznamenaním. Brigádujem ako čašníčka, robím domáce práce, starám sa o starú mamu. Môj otec ani nevlastná matka so mnou nemajú blízky vzťah, ale starajú sa, som zabezpečená a majú na mňa nároky. Jediné, čo je v troskách, je môj osobný život

No nakoniec aj tu prišiel zázrak, teda, možno. Spoznala som iba o rok staršieho, milého, slušného chalana. Je vtipný, inteligentný a zábavný...akamarátili sme sa a prejavil o mňa záujem. Mali sme spolu nejaké pletky na chate, kde sme spolu boli tento týždeň, dnes sme sa stretli a bavili...balansujeme na hranici vzťahu. Ibaže, čo moja minulosť? Čosi z toho všetkého už o mne vie, teraz je len na ňom, či to prekusne a pokúsi sa byť so mnou. Ibaže, ak by to aj spravil, ak by aj mal odvahu a preniesol by sa cez moje príležitostné vzťahy z minulosti, o ktorých vie...Dokázal by byť so mnou? Dokázal by si ma vážiť aj napriek mojej minulosti? Dokázal by ma ľúbiť, možno raz? A je to vôbec vhodné, aby sa s tak skvelým človekom ako je on, dala do kopy osoba, ako som ja? Mám ešte šancu zmeniť sa? Pretože tie spomienky nedokážem vymazať a niekedy si neviem pomôcť, očakávam len to zlé a zákerné od ľudí...Navyše sa bojím, aby som mu neublížila. Chcela by som presta´t piť, s fajčením sa mi to už skoro podarilo. Menia sa ľudia? Lebo on by mi za to stál.