od mymylady7711 » Št Nov 15, 2012 11:04 pm
Ahoj,tinqua,
čítala som Tvoje slová veľmi pozorne. Vieš,mala by si na chvíľu zastať a porozmýšľať,či tento vzťah je to,čo vážne chceš alebo len z niečoho iného unikáš a hľadáš útočište u muža,čo má svoje vlastné bývanie,z ktorého Ťa ľahko pošle na 1-2 dni preč,len aby bol s jeho pokrvným synom.
Ani tak nie je dôležité,či je to kvôli synovi alebo nie,ale že Ťa vôbec pošle von. A máš vtedy kam bezpečne ísť? Máš aj niečo svoje? Alebo do svojho veku 30 rokov si si už niečo,nejaké bezpečie= vlastné bývanie zabezpečila a môžeš ísť tam?
Vážne je dôležité myslieť na seba,ak sa jedná o bývanie a nie sa len nasťahovať ku niekomu,kto nás hocikedy ,, môže ,, poslať von,ak m tam ,, nevyhovujeme ,,.
Vtedy by som uvažovala o sebe. Som tu preto,že nemám kam ? Alebo som tu preto,že partner,s ktorým tu žijem so mnou vážne počíta? Alebo som tu preto,že mám partnerovi vypĺňať jeho samotu a na moje pocity,keď ma posiela von sa nepamätá ,ba skôr ignorujú sa vedome,lebo je niečo prednejšie.
Vieš,asi Ti nikto nedá odpoveď. Áno,on robí chybu. To teda nie. Verím,že Ti idú do mysle moje otázkyAle nie si celkom ku sebe čestná,aby si si odpovedala pravdivo,lebo by si za týmito slovami musela vidieť,že si ignorovaná.
A s týmto mužom by som si určite neplánovala budúcnosť.Stále by na stračích nôžkach.
Život Ti cez jeho požiadavku,,ODÍSŤ,, ponúka možnosť si tie otázky v kľude dať a čestne si odpovedať.
Možno,ak po takom víkende ku nemu naspäť neprídeš,dostaneš odpoveď aj od neho cez jeho postoj.No v tom,čo si za tým odlúčením želáš by si si mala byť istá a pevná.A neprísť po prvom sľube z jeho strany späť ku nemu.Ale počkať si,či s Tebou i on počíta do budúcnosti alebo len na toto Tvoje rozhodnutie čakal a nechcel sa úprimne vyjadriť.
A vieš, niekedy potrebujeme tomu,o kom si myslíme,že ho miľujeme,dať priestor k nadýchnutiu a precíteniu,kto pre neho naozaj sme a to bez podmienok a príkazov.Dať mu slobodu sa rozhodnúť a za svoje rozhodnutie aj niesť plnú zodpovednosť.Až potom,keď sa vyjadrí jasne a presne,tak si my vieme vybrať,či to chceme alebo sa budeme celý život len a len prispôsobovať a druhých ľudí sa budeme pýtať o radu alebo odobrenie nášho názoru,aby nám to dookola dávalo silu argumentovať pred partnerom,že my predsa máme ten lepší názor a on ho nechce rešpektovať.
Prepáč,sú to tvrdé slová ale úprimné.
Najúprimnejší by sme vo všetkom mali byť my sami ku sebe.Súhlasíš?
Hlavu hore ku odvážnym skutkom,za ktorými môže byť hodnotnejšie,ak sa toho menej hodnotného vieme vzdať pre niečo,čoho sa ešte nemôžeme dotknúť,hoci po tom túžime oveľa viac ako po tom,čo máme po ruke.
Viera v lepšie = nádej.
Všetko dobré a veľa síľ.
. Ide mi o to, že každý druhý víkend, keď má priateľ syna, tak musím odísť z bytu a ísť spať k rodičom lebo v tom byte proste nie je miesto na to, aby tam prespali 3 ľudia. Veľmi ma to hnevá, nakoľko som už u neho nejakú tú dobu nasťahovaná a plánujeme spoločnú budúcnosť. No, neviem priateľovi vysvetliť, že toto nie je celkom OK, takto žiť, aby som ja neustále odchádzala z bytu, keď má syna na víkend. Veľmi mi to blíži a cítim sa odsunutá, i napriek tomu, že viacmenej celý deň strávime spolu.