Mám za sebou pomerne dlhý a intenzívny vzťah s mužom, o ktorom som si už dnes istá, že má veľký problém s klamaním.
Napriek tomu, že tvdil, že mal na svoje klamstvá dôvod, mne sa zdá, že jeho klamanie je ďaleko za hranicou toho, čo dokáže normálny človek s normálnym svedomím zniesť.
Uvedomujem si, že kto klame, bude klamať asi už navždy, no zároveň viem, že ma miluje tak isto, ako ho milujem ja.
Existuje niečo ako notorický klamár? Diagnóza či porucha? A ak áno, dá sa liečiť alebo odnaučiť? Či je to iba nedostatok morálky?
Nechcem žiť ďalej vo falošných nádejách, že sa niečo zmení samo od seba (už dostal veľa šancí). Zdá sa mi, že si akosi nedokáže uvedomiť, že čokoľvek mi povie, bude to lepšie, ako klamstvo, ktoré už aj tak viem na 100% vycítiť.
Prosím o názor alebo skúsenosť.
Ďakujem.