chcela by som pomôcť s jednou záležitosťou ohľadom môjho vzťahu.
S mojím priateľom sa veľmi preveľmi milujeme, dôverujeme si, chceme byť navždy spolu, nie sme spolu síce príliš dlho (2 mesiace), ale bola to osudová láska na prvý pohľad, náhodná, naozaj, a máme pocit, ako keby sme sa poznali roky rokúce, a to nehovorím len preto, že sme v štádiu vysokej zamilovanosti, je to naozaj tak. Plánujeme spoločnú budúcnosť, chce nám postaviť dom, mať rodinu, chce sa pri mne zobúdzať, zniesť mi modré z neba, ako sa hovorí, jednoducho byť spolu na celý život. Je tu však jeden háčik, ktorý mi nedá spávať a neviem, čo robiť a ako sa cez to preniesť.
On býva so svojou expriateľkou, a to spávajú na jednej posteli. Je to úplne nepochopiteľné!!! Sú najlepší kamaráti, no vo vzťahu im to neklapalo, dali sa dokopy preto, lebo spolu bývali, asi si začali byť sympatickí, ale neklapalo to v oblastiach vzťahu a spoločnej budúcnosti. Robia spolu nákupy, spolu sa smejú, hovoria si všetky zážitky dňa, volajú si cez deň, kde sú, čo robia, kedy prídu domov, ona mu vyvára, on jej pomáha v kuchyni, perie mu, sem tam upratuje (ale vidím, že veľmi nie =))... rozprávajú sa o všetkom, sem tam ju spomenie ako kamarátku, nejakú príhodu s ňou tak ako ja mu hovorím svoje zážitky a tak podobne, teraz bol chorý, tak ho hladkala, že joooj, ty choručký... Chápem, že boli spolu 2 roky, ale predsa by už mali byť od seba, lebo inak neviem ako dokážu byť takto že na a muž a nič spolu nemať...
Ale mne ako žene to dosť vadí, samozrejme, takéto veci chcem aby sme robili my, ja mu chcem variť vždy, ja mu chcem oprať, ja s ním chcem zaspávať a to nie len vtedy, keď je u mňa. Trávime spolu veľmi veľa času. Doma je málo, alebo aj ja som u ňho a ona spí u kamarátky. Dokonca aj ona má nejakého chlapa, s ktorým randí a dobre si rozumejú. Sama mi o tom rozprávala ako nejakej dobrej kamoške. Hneď na začiatku nás zoznámil, aby som vedela a videla, že sú len kamaráti a nebála sa, že spolu niečo majú, uisťuje ma, že sú len kamaráti. Lebo síce spolu bývajú, ale rozišli sa už koncom leta a aj to už predtým spolu nevychádzali a hádali sa. A dokonca spolu ani nespávali, dlho pred rozchodom ani potom nie. Ale teraz si rozumejú viac ako keď spolu chodili, nepriamo mi to obaja potvrdili.
Ja mu verím, neverím, že spolu niečo majú. Stretávam sa bežne aj s ňou, keď prídem za ním a tak... Ale je hrozné pochopiť to, že sa hneď neodsťahoval. Zasa musím chápať, že sme spolu krátko a zmluva o nájme je zmluva o nájme a nie je ľahké si zohnať nový dobrý a lacný podnájom. Tak ako ona ani on nemal nikoho, s kým by mohol ísť bývať (pred ďalšou zmluvou o nájme), pretože buď sú jeho kamaráti s priateľkami, ženami, alebo nepôjde k inej kamarátke, keď je to blbé a takto to bolo jednoduchšie, tak ostali bývať spolu. A krátko na to sme sa zoznámili a zamilovali.
On sa neodsťahuje, lebo mu je jej ľúto, že je tu vraj "sama" a chce to čas, kým si nájde on alebo ona iné bývanie. A nájom im končí asi o 4 mesiace.
Chceme bývať spolu, to je jasné, ale ani ja to nechcem uponáhľať, aj keď u mňa prespí aj 4 noci z týždňa. (len to, že ja nebývam sama, ale s 3 babami).
Poradili by ste mi, prosím, ako si nepokaziť vzťah a ako vydržať ten čas, kým spolu bývajú?
Niečo som mu naznačovala, samozrejme, riešili sme to už niekoľkokrát, ale vždy sa to skonči pri tom, že sa to potom vyrieši, keď im skonči zmluva o nájme, čo bude asi o 4 mesiace... a nechcem to pitvať dookola, len ho tým odradím od seba a pokazím si vzťah...
Ako aj napríklad zajtra mu príde sestra so švagrom do Bratislavy, tak prídu k nim na obed, a ja sa musím učiť na skúšku... takže ma ani nevolal... príde mi to blbé, až mi to trhá srdce. Budem mať ešte príležitosť obedovať s nimi, ale predsa to "vyzerá, ako keby oni boli pár". Jednoducho nezmením to, že teraz spolu bývajú.
Hoci celá rodina o mne vie, aj rodičia, aj kamaráti, aj v práci sa so mnou chváli, moje fotky má kade tade, zoznamuje ma s jeho kamarátmi... Jednoducho mi nič nechýba v tomto vzťahu, jediné, čo je neznesiteľné je, že s ňou býva... Ako mám docieliť, aby to ich spoločné bývanie skončilo čím skôr a netrápila som sa tým???
Prosím Vás o radu, ako to vydržať, ako sa s ním o tom nehádať?? Alebo si myslíte, že to nemá žiadnu budúcnosť, že nedokáže od nej odísť, alebo ako to vidíte Vy? Ak by ste potrebovali ešte nejaké informácie, kľudne Vám poviem všetko, len mi, prosím nejako pomôžte...
