neviem určiť či patrím k psychiatrovi, či tam patrí môj priateľ (44),prípadne či moja psychika je len dôsledok jeho správania sa. Budem veľmi rada a vďačná keď ma usmerníte.
Začnem mojím priateľom. Obaja sme rozvedení, poznáme sa 5 rokov. On neprejavuje svoje city, Ani pozitívne a ani negatívne. Nevie ani rozčúliť . Na druhej strane je to úspešný muž, veľmi uznávaný vo svojej špecializácii. V profesionálnom živote sa mu darí, ale v súkromnom nie. Jeho bývalá manželka si našla priateľa a ja som si najskôr myslela, že toto ho tak ranilo, že zostal tak citovo prázdny. Teraz si myslím, že to musí byť niečo iné, niečo čo pochádza z jeho detstva, alebo je možné, že citová prázdnota je súčasťou jeho povahy? Ďalší jeho problém je, že klame, často úplne nepodstatnými vecami. Mne veľmi na ňom záleží a preto ak je toto nejaké psychické ochorenie tak jediná cesta je aby sa vyliečil. Venujete sa aj hypnóze, psychoterapii? Nemohli by mu tieto techniky pomôcť?
Ja (35) som následne na tieto problémy, ktoré po dlhom snažení sa o vyriešenie situácie z toho unavená. Trpím zmenami nálad. Nedokážem sa tešiť s pracovných ponúk, ktoré by ma pred tým potešili. Vlastne veľkú časť z nich odmietam. To čo ma dokáže potešiť je moja dcérka a uvedomenie si toho, že sme zdraví.
Aké riešenie by ste nám navrhovali? Parím ja alebo môj priateľ k psychológovi, alebo k psychiatrovi? Stačila by nám psychoterapia, prípadne je nutná liečba antidepresívami?