Ako žiť s psychicky narušeným manželom?

[vlarka]

Manžel sa liečil na psychiatrii už počas štúdia na SŠ, o čom som sa dozvedela až teraz po 20-ročnom manželstve. Potom riadne pracoval, aj keď mal určité poruchy a dovtedy pre mňa i okolie niektoré nepochopiteľné spôsoby správania sa, dalo sa s ním nejako vyjsť. Teraz je už dva roky na invalidnom dôchodu, z dôvodu psychických porúch (depresia, hypochondria, a ďalšie ..)a situácia v rodine sa stáva neznesiteľnou. Z počiatočného stavu letargie a beznádeje (pred dvoma rokmi) sa dostáva do stavov agresie, výbušnosti, urážok a pod. My sa z jeho prejavov trápime ešte dlho, hanbíme sa vyjsť z bytu a on sa o chvíľu tvári, akoby sa nič nestalo. Najviac ma situácia mrzí kvoli deťom, dvaja sú už VŠ, ale najmladšia má 15 a veľmi je poznačená jeho správaním. Má úmysely odísť z domu, pohoršila sa v škole a zmenila sa aj správaní. Ani mňa už nebaví chodiť domov, najradšej by som bola v práci, ale doma sú deti. Ako sa zachovať v tejto situácii, ako vychádzať s manželom, ktorý nie je schopný ovládať svoje konanie a tyranizuje celú rodinu, dokonca už i mojich rodičov, ktorí by si už zaslúžili kľud vo svojom veku? Ďakujem

[Richard Gróf]

Nie som si isty, ci sa vyhrotene spoluzitie da pricitat iba jeho diagnozam, nakoniec zvladal ich dlhe roky tak, ze ste ani nevedela, ze ich ma. Mozno dlhodobe konfliktne spoluzitie zhorsuje jeho psychicky stav a narusena psychika zas zhorsuje spoluzitie a tak stale dookola v zacarovanom kruhu.... nasledok sa stava pricinou, pricina nasledkom. Ako vychadzat s manzelom?... z tychto strucnych informacii sa to neda povedat. Kazdy par ma svoje unikatne strategie, taktiky, manzelske a hry. Skuste sa pozriet spät, co Vam pomahalo spolu vychadzat tych 20 rokov... co pomahalo Vam, co pomahalo jemu, co pomahalo vam spolu. Nedaju sa tieto zdroje znova obnovit?
Clovek, ktory je stastny, neutoci a nie je agresivny. Preto predpokladam, ze nikto nie je v takejto rodine spokojny, ani Vy, ani deti a urcite ani on - ste v tom spolocne, nikto nevyhrava, prehravaju vsetci. Ak sa da, nebojujte, nevycitajte, hladajte riesenia spolocne. Ak sa neda o tom hovorit doma, skuste psychologa alebo poradnu specializovanu na rodinne vztahy. Je pravdepodobne, ze ak sa zlepsi situacia doma, mozu polavit priznaky diagnozy. Lepsi psychicky stav zas moze pomoct vztahom. Vy vsak poznate situaciu po 20 rokoch najlepsie, ak si myslite, ze sa to uz neda zvladnut alebo situacia doma poskodzuje deti, samozrejme mate moznost rozhodnut sa a odist. Volba odist alebo to este skusat je vyslovene na Vas.