Psychické týranie v rodine

[Kamila]

Dalo by sa to nazvať aj mobbing, ale to je týranie na pracovisku, kedy človek môže dať v práci vypoveď, ale čo ked sa niečo podobné deje v rodine? Jedná sa o moju švagrinú, manželku môjho brata. Nikto mi nechce veriť, že ona mi svojím správaní veľmi ubližuje. Mama sa len smeje na to co hovorím, lebo, že prečo by mi katka robila zle? Ze ved nikdy nic zlé na mna nepovedala! Ale to nie je o tom, či ona hovorí na mna nieco zlé, a keby aj hovorí nepovie to mojej mame. Katka niky neprejavila ani štipku vdacnosti a úcty ku mne. Ja im celý život pomáham, pretože to inak neviem, jedná sa predsa o môjho brata. Nasla som jej prácu, ktorú si nemohla nájst roky, pomáham im finančne, darčekmi, oblečením pre ich deti a pod.. Nikdy neprejavila štipku vdačnosti, ponižujem ma. Ked sa spýtate ako tak asi tak, že ked ja hovorím nieco o sebe nieco co ma napríklad potesilo, nieco comi vyslo, ona odíde z izby, alebo na to nijako nereaguje. Mám dcéru o ktorú sa starám, mám jeden názor: ak sa dieta zle učí a pokial mi psycholog nepotvrdí, že to dieta ma znížený intelekt, tak podla mna je to vina rodicov. Takze o moju dcéru sa snažím starat ako najlepsie viem, a jej studijne výsledky ma nesmierne tesia. Toto ma moja svagrina Katka na posmech, tvrdí že pozna deti, ktorým sa nikto nevenuje a aj tak sa dobre ucia. Stale ma tým ponižuje. A ponizujem ma tým aj jej rodina, ktorá mi nenápadne zacne sama hovorit o nejakom sikovnom dietati, ktorému sa rodicia nevenujú! Viem ze svagriná mi závidí moju chut venovat sa detom a odcudzujem moje názory, ze detom sa treba venovat. Doslo to az do takého stavu, ze som zacala utajovat co s mojou dcérou robíme, ze sa vela rozprávame. To svagribna povazuje za slabost, ze sa jej musím venovat viac, lebo je urcite nesikovna s skole, ale to tak nie je. Viem ze za tým vsetkým je jej závit, ale uz to takto nejde dalej. Ja som velmi nervozna z toho vsetkeho... Potom sa hádam so vsetkými a mamou, bratom a pod. vybuchnem pre nic..... Jednoducho ja ju uz nemozem vystát. Viete keby sa nevenujem mojej dcére tak moja dcéra by sa mohla hrat s ich malou dcérkou a oni majú od dietata pokoj. Bývame od seba asi 300 m. Cez víkendy sme u nasej mamy a tam ja potom mám návaly zlosti z nej a som zlá na vsetkých, co ma potom mrzí. vela som premýslala, jednoducho nemozem tráviť 3-4 dni do týzdna s mojou rodinou(Svagrina, brat, mama, ich deti....) asi to je aj vela na mna. Prosím Vás co si o tom myslíte? preco mi nikto neverí, že ona mi ubližuje? preco sa mi vsetci na tom smejú, potom mám aj horsí vzťah s mojou mamou, lebo som hádavá koli tomuto vsetkému. Nemám nikoho kto by mi veril, ze ona je naozaj zlý clovek, práve naopak, vyrerá to tak pre nimi tak ako keby som bola tá zlá ja, lebo ona nikdy nic zlé na mna nepovedala a ja sa stle stazujem. Poradte mi prosím.