Zufalstvo,beznadej

[neschopna1212]

V prvom rade vobec neviem preco pisem prave TU. Asi som uz natolko zufala alebo aj ked moj nazor na MOJ zivot je taky ze to nieje zivot ale len prezivanie zo dna na den,niekde tamje taka malicka tuzba po tom aby som zila tak ako predtym...aj napriek mojim samovrazednym myslienkam kedy mam taku silnu tuzbu to vsetko skoncovat,mam aj taku malicku tuzbu a v kutiku duse dufam ze to nebudem musiet skoncovat ale najdem nejake riesenie ako to zlepsit.No zatial ziadne riesenie neprichadza a ja uz dalej nevladzem.Zacnem asi tym ze mam 15 rokov a aj ked sa mi o tom ttazko hovori tak to sem napisem.Asi preto lebo viem ze to tuje anonyymne...nikto netusi kto to pise a chcem len proste poradit.Pred 3 mesiacmi som bola znasilnenna.Vsetko co sa stalo v TEN vECER TU URCITE PISAT NEBUDEM..Skor napisem co sa so mnou deje teraz.V prvom rade nemam ziaden dovod na usmev.Moj den prebieha takto.Rano vstanem vecsinou uz okolo 4,5 pretoze neviem spat.Ostanem v posteli a pozeram do blba.Do skoly nechodim pretoze to tam nezvladam.Vonku nechodim prettoze sa boojim skoro vsetkych muzov a aj preto ze nemam natto ani najmensiu naladu.Pretrhla som vsetky kontakty s ostatnymi,tympadom sa moji kamarati teraz uz byvali pozeraju na mna ako na debila a skoro vsetci sa mi otocili chrbtom.Nemozem v noci spat.Ked nahodou niekedy zaspim zobudim sa na noocne mory kde sa mi ssniva vsetko co sa stalo v ten vecer.Proste som ako chodiaca mrtvola.Dospelo to az k tomu ze som skolabovala,prisla po mna sanitka a odviezli ma do nemocnice kde som bola hospitalizovana osem dni.Zistili ze e moje bolesti brucha,bolesti hlavy,nizky tlak najnizsi bol 60/38 a pocity na omdlievanie,omdlievanie,vracanie su psychosomattickeho povodu cize ma poslali zza psychiatrickou.Predpisala mi antidepresiva..prve nezabrali beriem druhe ktore mi nasadila ale ani tie nepomahaju doinca sa citim este horsie.Choim na sedenia,terapie ale co mito pomohlo?prepacte za vyraz ale velke hovno.Zdrav. Tazkosti ktore som tu pominala pretrvavaju.Psych mi diagnnostikovala posttraumaticku stresovu porucchu,depresiu,uzkostnu poruchu a socianu fobiu,cephaleu.Navrhla mi hospitalizaciu na psychiatrii ale bojim sa co tam budem robit?ja pochybujem z mi pomozu.Ak ate skusenosti mozte mi proosim vas poradit ako to tam prebieha,co tam budem robit? Aleebo pripadne nejake rady ako to vsetko zvladnut?dom tak zufala ze uz vela nechyyba k tomzu aby aom to vsetko skoncila.Ale ja nechcem,chceem nejaku radu ako sa to da nejak inak zvladnut.Dakujem

[Denny19]

ahoj neviem či ti to čo napíšem pomôže, ale aspoň sa o to pokúsim.....neprežila som to čo ty, no mám podobné stavy ako ty...v noci nespím max.3 hodiny, je mi stále na vracanie , mám obrovský strach, prerušila som všetky kontakty s kamarátmi, doma sa len hádam s rodičmi, von síce idem , ale chodím na tie miesta kam nikto nechodí, v škole som raz odpadla a zistili mi depresiu...už to mám 5mesiacov neviem z čoho prišlo to jedného dňa ako facka....už sa toho neviem zbaviť, ale snažím sa každý deň...ten kto toto neprežil nepochopí....a nepomôže ani žiadny liek ani doktor...nevzdávaj sa je nás viac čo majú podobné problémy...ver, že nie si jediná...a psychiatrie sa neboj vieš koľko mladých ľudí tam leží s podobnými problémami. Nezabudni nie si v tom sama

[Jara Bruchata]

Ahoj moja, práve som ti dopísala a nejak sa mi to zmazalo, lebo som nebola prihlásená, či čo, tak znova:
Nezúfaj dievča, viem ako Ti je ťažko a chápem všetky tvoje stavy. Z textu vidím, že si múdre a inteligentné dievča. ja už som žena v rokoch a staršie ženy sa s takou vecou vedia možno rýchlejšie zrovnať, lebo už všeličo v tejto oblasti zažili, chápeš čo chcem povedať...ak máš možnosť ísť na nejakú terapiu, vyskúšaj, určite neuškodí. Pomoc z neba nespadne, človek musí bojovať hlavne sám . Viem, že to je najťažšie.Lieky a terapie verím, že tiež môžu pomôcť. mám kolegov, ktorí dlhodobo užívajú psychofarmaká a pracujú a majú rodiny. tie ťažké obrazy a myšlienky, čo máš v hlave skúšaj zaháňať, poviem Ti , je to tažké. možno by pomohlo stanoviť si povinnosti, alebo nútenú zábavu. napríklad dnes musím oprať, ožehliť, alebo ísť do obchodu, alebo pozrieť film, televíznu súťaž, vyvenčiť fenku, prečítať noviny a tak. Dôležité je skúšať obnovovať sociálne kontakty, alebo hľadač nové. kamoši na teba nezanevreli, len nechápu asi čo sa deje, alebo ako sa majú správať. Ak o tom vedia,aj tak sa neboj začať pomaly kontaktovať, ešte to bude pár týždňov, mesiacov čudné, potom sa vzťahy znormalizujú.
Píšem ti to preto, lebo to považujem za dôležité, aby si získavala sociálne kontakty a komunikáciu, ktorá ti pomôže sa z toho dostať, tým, že do tvojej hlavy prichádzajú iné podnety zvonku a trošku pozabudneš na svoje stavy a trápenia, lebo riešiš iné podnety, rozmýšľaš nad vecami, ktoré počuješ od iných a tak. Si mladá, ešte Ťa v živote stretnú pekné veci, túto škaredú verím, že postupne vytesníš, a ver tomu, že raz stretneš toho pravého človeka,ktorému to možno po čase povieš a s ktorým budeš šťastná.
PS. psík by Ti nepomohol? Myslím na teba pozitívne, a želám si, aby pribudol úsmevček na tvojej tvári. ahoj