Ahoj,
odvážil som sa konečne napísať aspoň takto anonymne. Trápia ma veľmi silné depresie. Neviem ako ďalej. Neznášam seba svoj život. Necítim žiadne šťastie na nič sa neteším a strašne si prajem zomrieť. Nikdy som nemal vážny vzťah (mám 30). Vyzerám strašne ako chlapec, žiadny muž, som útlej postavy, nosím silnejšie okuliare. Vždy keď som si rozumel cez internet s nejakým dievčaťom, keď sme sa stretli nič som nezmenil na svojom prejave (tak ako pri písaní), som vycítil, že žiadny záujem o mňa nieje. Takmer vždy stretnutia skončili podobne: Si super chalan, ale nechcem aby si nebol smutný, tak ti poviem narovinu, že môžeme byť dobrí kamaráti, nič viac. A to som nikdy ani len nepovedal, že chcem niečo viac, hneď na prvom stretnutí. Popravde nedávam to nejak najavo, ale vnútorne už nemám žiadnu hodnotu k sebe samému. Neznášam sa. Nezmením svoj vzhľad, aj som skúšal cvičiť, viac jesť ale stále som +- rovnaký. Tak chodím sám na turistiku, bicykel aby mi úplne nešiblo, ale cítim sa sám, prázdno a sám seba sa pýtam načo som sa narodil. Už ma nebaví ani práca, ani samého na turistiku chodiť, neviem už ani plakať ani sa smiať a ani komunikovať. Aj ked som s niekym prehodim par slov a viac menej som vo svojej hlave so svojimi myšlienkami o nenavisti sameho seba a života. Je to strašné. Neviete si to ani predstaviť.
Chodím na hory (tatry) a dnes som mal taký zvláštny pocit akoby mi vyplo mozog, zrazu som zacítil extrémne veľkú nenávisť k životu, nemyslel som na nikoho z rodiny, pár skutočných kamarátov, jednoducho iba na svoje depresie s ktorými už nevladzem bojovať. Strašne mávam na hrudi a žalúdku takú akoby psychickú ťažobu. Neznašam za to svojich rodičov, že som sa narodil a preklínam ten deň. Neviem nechem ist k psyhcologovi ani psychiatrovi, neviem čo brať aké tabletky si kúpiť alebo čo už nevladzem.