Sama na svete

[Nina]

Dobrý deň, nikdy som nebola veľkým fanúšikom internetových fór príde mi to také trochu hlúpe a zúfalé, lenže ja sa momentálne cítim dosť zúfalo tak skúšam či mi tu náhodou niekto aspoň trošku nepomože, alebo povie svoj názor. Takže, v podstate nemám žiadny konkrétny problém, ale už dlhú dobu sa cítim veľmi veľmi smutne. Zdá sa mi akoby sa to v poslednom čase ešte viac zhoršilo. Nemám v podstate priateľov, mám pocit akoby ma ľudia všeobecne nemali veľmi radi, neviem prečo myslím že svoj podiel má na tom aj moj nie práve najlepší výzor, ktorý asi neposobý na ľudí príjemne. Vlastne uvedomila som si že okrem najbližšej rodiny ma nemá rád asi nikto. Proste mám pocit že ma tento svet jednoducho nemá rád a nehodím sa sem. Mám kopu nedostatkov a neviem sa cez to preniesť okrem toho vzhľadu teda mám pocit že nie som ani dosť múdra a šikovná, vlastne neviem nič mimoriadné, školu síce zvládam celkom dobre, niekedy aj lepšie ako ostatný, ale stále mám pocit že sa iba tvárim múdro a raz mi na to niekto príde že v podstate som na nič. Mám 22 rokov a ešte som v vlastne nič významnejšie nedokázala niektorí toho už stihli omnoho viac. Mám pocit že strašne strácam čas a nič nerobím nepracujem na sebe akoby som mala, aby som zo sebou mohla byť raz spokojná, lenže často ani nemám silu niečo robiť. Niekedy som najradšej doma keď ma nikto nevidí a nemusím sa za seba hanbiť, a cítiť sa trápne, lenže potom ešte viac o všetkom rozmýšľam a napadá ma že najradšej by som to všetko skončila a zomrela, aj tak vlastne na mne nikomu nezáleží. Hovorí sa že život je dar, ale prečo vlastne čo je také úžasné na tom že žijeme, aký ma zmysel existencia celého tohto sveta? Prečo sa tu musím trápiť? Niekedy my prídu všetky ľudia taký strašne zlý, hlúpi malicherný akoby si nevideli ďalej od nosa. Keby som vedela ako to bezpečne urobiť už tu nie som, lenže sa bojím že by sa to nepodarilo a bolo by mi ešte horšie, takže asi budem len v tichosti čakať na koniec sveta.
A možno by my len stačilo keby som sa konečne mohla z niečoho veľmi tešiť, už si ani nepamatám kedy som mala naposledy z niečoho radosť ale horšie je to že ma ani nenapadá nič konkrétne čo by mi ju mohlo ešte spraviť.
Tak ak ste sa dočítali až sem ďakujem vám veľmi pekne,
Nina

[simik510]

Ak si myslis, ze pre ostatnych si len vzduch a nikomu nestojis ani o zakopnutie tak vedz, ze kazdy clovek, ktory ti sem napise si o tebe nemysli ze si ubozatiatko, ktore nikto nepotrebuje! Podla mna musi kazdy clovek zazit nieco zle...nieco co ho poznaci na cely zivot a potom si uvedomi ze ho to nejakym mozno len malym kuskom posunulo vpred.Je mi jasne ze teraz to tak urcite nevnimas. Urcite nie je hlupe, ze pises na fore. Aby si vedela tiez sa citim sklucena a sama a ked som si precitala tvoj odkaz musela som sa hned prihlasit a dat ti vediet len tolkoto: Nesnaz sa priatelit s ludmi ktori o teba nestoja....mas vlastne kvality ktore iny clovek oceni. Aj ja ocenujem najma to ze sa snazis so svojou uzkostou zdoverit ) Ked sa ja citim osamelo najlepsi relax je kreslenie...neboj sa toho aj ked mozno z teba nebude slavny umelec najdes si nieco co mozno zacne naplnat tvoj zivot alebo ta to aspon na chvilku zabavi :*

[semi05]

ahoj simik,to co si napisala,je to rada tusim aj pre mna.Potrebujem sa tiez s niecim zamestnat,aj ked chodim do prace ale doma je to ine.Myslim stale na zle veci,som z toho unavena psychicky.V praci sa viem odreagovat,no doma je to neustaly kolobeh ako v kazdej rodine,kde je manzel deti.Asi zacnem aj ja kreslit ,mysel si potrebujem zamesnat ale pozitivnou energiou.Teraz prezivam dost zle obdobie,syn ma (mal?)priatelku 4 roky,ja som sa o jeho priatelku starala od jej 16 rokov,ani centa mi nedala,to skor ja som jej davala peniaze,prala na nu,varila.Jej mama nejavila o svoju dceru zaujem a tak bola mlada u nas.Odrazu vyhlasila,ze chce byt slobodna a sama nevie ci sa chce rozist so synom alebo nie.Syn jazdi na kamione,teraz ked som mladej vybavila pracu,co uz bude dostavat plat,odstahovala sa od nas.Ved ako sa hovori,za dobre dobre necakaj.Ja som si na mladu velmi zvykla,povazovala som ju za moju dceru,kamosku,vsetko sme si povedali a odrazu vsetkemu koniec.Je mi zo vsetkeho smutno,je mi luto hlavne mojho syna.
Pred dvomi rokmi mi zomrela mamka,velmi tazko aj teraz znasam ze mi mamka zomrela.Viem,ze sa raz vsetcia tam dostaneme,uz ako tak pomalinky sa dostavam z toho,ze uz viac nebudem pocut hlas mojej mamky,nepohladim ju nikdy,len fotku pohladim.A teraz zase toto s mladymi...je tazky tento zivot...((