Radosť zo psychickej bolesti?

[BlueJeans]

Rada by som vedela hlavny dovod celej tejto zmatenosti zo zivota.. Ked sa nad tym tak zamyslam, asi mam len problem akceptovat tento svet taky aky je. Vadi mi vsetka ta povrchnost a plytkost, aj ked sama sa obcas pristihnem, ze sa spravam uplne rovnako ako ludia ktorymi tak strasne pohradam. Vadi mi, ze neviem prist na to, aky je zmysel celeho zivota. Pretoze zit len preto, aby si mohol poslusne studovat, pracovat a umriet mi pride prilis absurdne a bezcenne. Jednoducho clovek potrebuje byt stastny, ale nie kazdy sa dokaze tesit len z drobnosti..
Momentalne som v stave, ze rozmyslam ci sa este vobec oplati snazit cakat na nieco dobre..na nieco, co vobec nemusi prist..
toto niekto napísal, mám taký istý problém



uplne chápem , presne s tým suhlasím.
Občas si vravím , začnem drogovať, niečo brať , tí čo niečo berú majú pointu života -drogu. Je to choré ale ja si to veľmi cením ..
Mám priateľa a sme spolu šťastní, ale kým sme spolu niežeby som si užívala tie pocity šťastia, ale ja sa len strachujem , čo ak sa rozídeme a bude to bolieť ako po našom prvom rozchode?
Vtedy som polroka poriadne nevyšla z domu, ked som musela ísť do školy tak to bolo hrozné , bola som veľmi apatická. Prebralo ma jedine ked som počula niečo o ňom. Nakoniec to neskončilo zle , ale za ten čas čo sme spolu sa aj tak veľmi ľutujem za všetko čo sa i stalo.
dokoncaa robím také choré veci , ako ľudom vravím že som mala kamaráta ktorí mi zomrel, stále vymýšľam niečo len aby som sa ľutovala volajme ho René .. Povedala som si že už od nového roka žiadne klamstvá . ale ja len klamem samu seba, niekedy sa dokonca rozplačem preto čo sa Renému stalo , vymyslenému v mojej hlave
Nikdy som toto nikomu nepovedala a vážne potrebujem pomoc...
Ničím si celý život obavami a klamstvami a vravím si že tento..zmätok v mojej hlave robí zo mňa väčšiu umelkyňu než som ..
Prosím pomožte mi

Snažím sa to všetko zvaliť na simplexnú schyzofréniu ale nemyslím si že tam niečo je

[sprite1]

Mám rovnaký problém, teda podobný. Tiež mi príde cele ľudstvo povrchné, skazené, bez duševných hodnôt, všetci ľudia sa mi zdajú byť zlý a nechápavý voči tomu že ja som iný. V mladosti som si prežil traumu, resp. šikanovanie zo strany spolužiakov na základnej škole ktorá trvala 3 roky. Neskutočné 3 roky neskutočnej samoty, depresií a bolesti. Nikomu som to nikdy nepovedal, hanbil som sa zato. Prerástlo to do chronických depresií, úzkosti a panického strachu. Skúsil som drogy. Som na nich dodnes (mám 19 rokov). Drogy z týmito stavmi skutočne nesmierne pomáhajú, hneď vám dajú do života radosť. Ale pozor ! Závislosť je samozrejmá. Nieje to taká závislosť že dennodenne potrebujete ale oveľa horšia. Vysadíte drogu, vrátia sa tieto pocity a sú strašne silné, apatia, nič vás už nebaví, dennodenné depky a úzkosť čiže musíte v drogách pokračovať ďalej a ďalej. Stále sa ľutujem, bojím sa ľudí (panicky), užívam i psychofarmaká proti depresiám a panickému starchu + úzkostiam ale aj na nich je neskutočná závislosť a pomáhajú len na chvíľu potom sa to vráti. Treba jednoznačne vyhľadať odbornú pomoc, skôr psychológov a keď už je stav veľmi silný psychiatra, ale pozor ! Za každú cenu sa vyhnite liekom ktorými vás psychiatri budú chcieť hneď napchať a keď už, berte ich kontrolovane lekárom a nie často. Zrobí to zo života peklo závislosť na týchto fakt odporných liekoch. Život je zvláštny, vo veľa prípadoch sú ľudia psychický chorý a nemôžu zato, nieje to hanba a takýto život je utrpenie, treba to jednoznačne začať riešiť u doktora alebo si skúsiť nájsť vzťah ktorý by vás naplno napĺňal a tak by ste boli šťastný. Ja cítim vo svojej hĺbke že mne by stačil len ten vzťah k úplnej životnej zmene, bol by som hneď šťastný. Ale nikdy som nemal dievča, samota ma trápi a chcem ju zmeniť ale panický strach mi to nedovolí, medzi ľuďmi som hrozne nesvoj, hanbím sa, som tichý lebo sa bojím že poviem niečo trápne a tak sa odpíšem a strašne sa takto trápim ale i napriek tomu mám život stále rád a snažím sa z tým bojovať kedy to len príde, sám si rady neviem. Niekedy by som chcel spoznať dievča ktoré je natom rovnako ako ja a že by sme sa spolu prebíjali životom a pomáhali jeden druhému, ale medzi spoločnosťou akou sa hýbem takú nenájdem a takýto ľuďia sú väčšinou doma ukrytý. Neviem si sám už rady :/ a lekári mi nejak moc ani nepomáhajú. Keby sa našla osoba podobná mne napíš mi pls, určite odpoviem.

[L.T.]

To "Blue Jeans" :

Určite si sama nenahovárajte choroby. Toto čo prežívate je podľa mňa úplne normálna reakcia citov založeného človeka. Strach, že stratíme niečo, čo nám je milé je prirodzený. Rovnako aj Vaše "klamstvá".
Možno si skúste celú situáciu predstaviť takto : "moje klamstvá sú istým druhom volania o pomoc, a keď som schopná volať o pomoc, tak nemôžem byť blázon!
V každom prípade by som sa o takýchto veciach, na Vašom mieste samozrejme, porozprával s partnerom. Verte mi, ak je to správny muž, tak Vám s radosťou pomôže..máme totižto radi keď vieme že nás niekto potrebuje.
Skúste v živote niečo nové, čo ste doposiaľ neskúsili....niečo atypické.
Drogy a podobné prípravky NIE SÚ VÝCHODISKOM!!! Sám som bol tesne pred tým....je to lákavá, no klamná cesta.
V neposlednom rade, skúste si vychutnávať momenty keď ste s partnerom. Zavrite oči, nadýchnite sa z hlboka, predstavte si, že ste spomalili čas....vnímajte vône, dotyky. Pokúste sa otvoriť životu a vnímať jednoduché veci intenzívne, citovo...je to niečo ako meditácia, a určite lepšie ako droga.

To "sprite1" :

Vaša situácia ma veľmi mrzí, a privádza ma k hnevu....niečo takéto by nemalo existovať, no deti dokážu byť najkrutejšie.
Musíte si uvedomiť, že to bolo predtým....boli by ste prekvapený reakciami mnohých ľudí, ktorý Vás takto šikanovali, keby ste ich konfrontovali s výsledkom ich správania.
V ďalšom bode si musíte uvedomiť, že akokoľvek to otočíte...stále to ostane pri myšlienke odplaty...ako rád by som im to všetko vrátil, všetko čo urobili oni mne....tak sa toho chopte. Najväčšia odplata by bola, keby ste ich so svojimi problémami konfrontovali, a postavili sa im zoči-voči. Ste chlap...a dovoĺte mi povedať, aj dosť silný. (aj keď si to asi sami nemyslíte). Uniesť niečo takéto vyžaduje silu a guráž...a oboje očividne máte.
Čo sa týka vzťahu....nemyslite si prosím, že ste toho veľa zameškali. Drvivá väčšina dnešných vzťahov sú plytké známosti obohatené sexom. Toto, čo hľadáte Vy, je úplne iný level.
Ak neviete kde hľadať....prečo neskúsiť nejakú zoznamku?....chat? Nie je pravda že tieto platformy slúžia len pre deti a pedofilov..naopak, možno by to pre Vás bolo to pravé. Koniec koncov, sám ste povedali, že ženy aké hľadáte Vy asi nechodia von a po baroch...asi je pravdepodobnejšie, že sa opierajú o internet a vypisujú svoju dušu anonyme, rovnako ako Vy a ja.

[sprite1]

To "sprite1" :

Vaša situácia ma veľmi mrzí, a privádza ma k hnevu....niečo takéto by nemalo existovať, no deti dokážu byť najkrutejšie.
Musíte si uvedomiť, že to bolo predtým....boli by ste prekvapený reakciami mnohých ľudí, ktorý Vás takto šikanovali, keby ste ich konfrontovali s výsledkom ich správania.
V ďalšom bode si musíte uvedomiť, že akokoľvek to otočíte...stále to ostane pri myšlienke odplaty...ako rád by som im to všetko vrátil, všetko čo urobili oni mne....tak sa toho chopte. Najväčšia odplata by bola, keby ste ich so svojimi problémami konfrontovali, a postavili sa im zoči-voči. Ste chlap...a dovoĺte mi povedať, aj dosť silný. (aj keď si to asi sami nemyslíte). Uniesť niečo takéto vyžaduje silu a guráž...a oboje očividne máte.
Čo sa týka vzťahu....nemyslite si prosím, že ste toho veľa zameškali. Drvivá väčšina dnešných vzťahov sú plytké známosti obohatené sexom. Toto, čo hľadáte Vy, je úplne iný level.
Ak neviete kde hľadať....prečo neskúsiť nejakú zoznamku?....chat? Nie je pravda že tieto platformy slúžia len pre deti a pedofilov..naopak, možno by to pre Vás bolo to pravé. Koniec koncov, sám ste povedali, že ženy aké hľadáte Vy asi nechodia von a po baroch...asi je pravdepodobnejšie, že sa opierajú o internet a vypisujú svoju dušu anonyme, rovnako ako Vy a ja.[/quote]Ďakujem za reakciu a ohadli ste ma celkom dobre si myslím. Ale ja som tým ľuďom čo mi toto robili už dávno odpustil len problém je v tom že som sa dodnes z tým nevysporiadal, stále si nahováram že nato mali dôvod a že som nejaký menejcenný a preto sa bojím už aj všetkých ľudí (je len veľmi málo ľudí ktorým plne dôverujem a aj ty ma museli spoznávať roky) mám strach z odmietnutia, z výsmechu preto som pri nich neistý, tichý lebo sa bojím že poviem niečo trápne a príde výsmech. Drogy ma socializovali aj socializujú ale život na nich nieje životom + k tomu ešte aj antidepresíva a neurol na panický strach a úzkosť. Jedná závislosť prekrýva druhú je to strašné ja už pomaly ani v realite žiť nedokážem stále musím unikať preč. S dievčatami na zoznamkach som to už skúšal, dá sa tam nájsť kopisko dobrých dievčat ale zatial žiadna mi nejak veľmi nevyhovovala, no skusím ďalej, keby mala nejaká tu na tomto fóre prípadný záujem napíšte mi pošlem vám svoj nick na azete (som milý, chápavý, dobrý, inteligentný a nechcem sa chvástať ale podľa mnohých ktoré súdili len z fotiek som vraj aj fešák i keď sám tomuto veľmi neverím ).