Psych. stavy

[Emk.]

Dobrý deň, som rád, že som objavil vašu stránku a dúfam, že mi nejak objasníte moje problémy.
Mám 26 rokov a môj problém sa začal zhruba pred rokom postupne bez akejkoľvek udalosti, ktorá by mu predchádzala.
Hovorí sa o tom ťažko, v skratke ide o to, že s pravideľnosťou zhruba jeden mesiac mávam silné výkyvy nálad, dali by sa nazvať aj depresiami, avšak chcem si byť istý. Dakedy vydržím celé týždne stále usmiaty a som so všetkým spokojný a zo dňa na deň sa to zrazu zmení na depresiu, ktorá je aj napriek tomu, že ju skrývam dosť silná. V týchto horších obdobiach som sarkastický, stále smutný, v mysli sa veľmi často rozprávam sám so sebou, nie som schopný myslieť na nič pozitívne, napĺňa ma pocit bezmocnosti nad sebou, akoby som sa topil v ľadovej vode. K tomuto stavu sa občas pridruží aj paranoja, párkrát som sa pristihol, ako som si napr. myslel, že človek v mojej blízkosti s nožom ma určite bodne, čo je pri racionálnom zmýšľaní nezmysel. Paranoja prerástla do štádia, keď som si po prečítaní jedného článku o schizofrénii bol istý, že touto chorobou trpím a stále, aj teraz mávam stavy, kedy som si istý, že schizofréniou trpím. Zhruba dvakrát za celé trvanie týchto problémov (cca rok-rok a pól) sa vyskytli aj určité vnemy, ktoré by sa pri dávke nadsázky dali nazvať sluchovými halucináciami, o ktorých viem, že príznakom schizofrénie sú. Často počas depresií mám pocit, akoby ma vlastný mozog nútil myslieť na veci, ktoré sa mi hnusia, bojím sa ich, príp ma odpudzujú. Najhoršie je, že keď som už zas " v normále", nie som si istý, či som dané "stavy" iba nezveličoval, takže tieto problémy nikdy neboli nijak odborne riešené a ak mám byť úprimný, tak sa návštevy psychológa bojím.

Dúfam,že som poskytol aspoň aký-taký pohľad na môj problém, a že mi aspoň nejakým spôsobom poradíte.
ďakujem
Peter

[Richard Gróf]

Z tohto zbezneho popisu sa zda, ze obava zo schizofrenie je pravdepodobne zbytocna. Schizofrenik vacsinou takto kriticky o svojich symptomoch nerozmysla.

Aby sa to dalo nazvat depresiou, musia Vam stavy smutku trvat minimalne 2 tyzdne v kuse. Ak trvaju, depresia nie je vylucena.

Ak uz chcete hladat poruchu, tak by som ju hladal aj v uzkostnom spektre poruch... napovedaju tomu obsedantne myslienky, ktore aj napriek neprijemnosti, nejdu odbit. Zaroven k tymto myslienkam zaujimate kriticky postoj, su nezelane, uvedomujete si, ze su iracionalne (paranoidne a pod.). Okrem toho, zda sa, dlhodobo pochybujete o svojom psychickom zdravi a mate obavy ci nejde o nieco nieco vaznejsie.

Toto berte len ako orientacne myslienky, z Vasho popisu sa nic presnejsie neda urcit. Ak chcete serioznu diagnostiku, asi sa nevyhnete osobnej navsteve odbornika.