Ahojte,
hneď na úvod chcem napísať, že som si veľa prečítal na tomto fóre, ale až teraz som si založil profil. Cielene, aby som trocha napísal o tom, ako sa mi ako tak podarilo pomôcť sebe samému, keď bolo zle.
Niekoľko rokov som mal celkom seriózne problémy s depresiou - nebola diagnostikovaná, pretože som v tom čase nechodil k lekárom, to je už taký vybudovaný blbý zvyk z detstva. Nie som na to hrdý, ale ja som nevedel normálne žiť, nevedel som vstať, najesť sa, ani sa umyť. Často som sa ani nesprchoval, jednoducho nič nemalo význam. Priveľmi sa mi vynárali spomienky na zlé detstvo, na to, ako som sa musel stále sťahovať, ako ma po školách bili a ponižovali, nevedel som prestať myslieť na také tie trapasy a poníženia.
To všetko pridávalo a bolo už veľmi zle. Podarilo sa mi ale zrealizovať taký "projekt", že budem trénovať s chalanmi a dievčatami bojové športy, i keď som bol úplne bez peňazí. Celý život som mal k tomu blízko, hlavne ku klasickej sebaobrane, keďže som mal veľké problémy so šikanovaním na niekoľkých školách. Ako chlapcovi mi naozaj vedeli ubližovať aj deti, aj dospelí, to si potom človek vybuduje taký pancier, ale aj to je iba dočasné a potom sa to zlomí.
Tieto tréningy mi ale naozaj vedeli pomáhať. Možno sa to zdá ako potláčanie depresie násilím, ale na tréningoch bola dobrá atmosféra, žiadni vypatlaní kotlebovci. Ani ja taký nie som, som nízky a dosť chudý, určite nie som ani prirodzená autorita alebo bitkár. To, čo pomáha, je fyzická aktivita s inými ľuďmi, tešiť sa na stretnutie, kontakt a snaha v niečom sa zlepšovať. Boli to pritom iba voľné sparingy, amatérske a priateľské.
Vtedy som nemal peniaze, aby som to celé dotoval a chalani asi tiež nie, tak neskôr to celé upadlo do zrušenia. Ja som si medzitým polepšil, už je životná situácia dobrá, podarilo sa mi vybudovať si dobrú prácu a už pracujeme na vlastnej rodinke.
Dôvod, prečo som sa sem zaregistroval, je podporiť vo vás záujem o akýkoľvek šport, aktivitu, o nejakú skupinu. Pomáha to, fakt. Viem, že s depresiou nemá človek ani chuť niekam ísť. Ale aj keď sa vám to podarí raz, možno to bude ten prvý správny krok k lepšiemu životu. Teraz som už dlhší čas netrénoval, nahradil som to dobrovoľníctvom v organizácii s mentálne a telesne postihnutými, ale opäť sa chcem vrátiť k sebaobrane a amatérskym tréningom bojových športov. Keby ste náhodou chceli, dajte mi vedieť a môžeme skúsiť vymyslieť nejakú vlastnú podpornú skupinu v BA / SC a okolí s chlapcami a dievčatami