Dobry den,
strasne tuzim po babetku, no uz skoro dva roky sa nam nedari, uz sme to zavali aj riesit, partner ma nejaky problem, ktory sa da vyliecit bud vitaminmi alebo umelym oplodnenim, comu by som sa chcela vyhnut a radsej to zvladnut prirodzene. V poslednom case to strasne zle znasam ze nemozeme mat uz tka dlho to babo lebo moja tuzba je silnejsia ako ja. Vela zien je okolo mna tehotnych alebo prave porodili, najhorsie znasam tehotnu svagrinu....sestru mojho priatela. Neviem sa s tym vyrovnat jednak jej to od srdca prajem ale jednak jej strasne zavidim a som strasne nestastna ze je stale nic. V rodine su z nej vsetci paf vsetci o tom rozzpravaju tesia sa na male a mna to strasne nici....vkuse placem...neivem sa ukludnit. Sama si horovim ze to nie je spravne samam tomu rozumiem ale tie pocity su silnejsie ako ja. Niekedy som z toho strasne zmetena neviem co mam robit ako sa mam ukludnit, ako na to nemysliet. Strasne ma to nici. Momentalne idu vianoce a moj partner nakupuje drahsie darceky pre svoju neterku...neviete si predstavit ako tazko sa mi na to pozera a ako tazko to prezivav. Vravim na jednej strane vsetko chapem a tesim sa a na druhej tej horsej ma to nici, placem a neviem co robit. O to tazsie je to pre mna ze priatel raz povie ze dieta chce a ked zacneme riesit to ze ma to trapi ze este nemame a ostatni uz maju, sa nastve a povie ze on aj tak este nechce lebo nemame doriesene byvanie. Takze mi vobec nepridava na tomto vsetkom. Takisto nechape preco sa takto spravam preco sa netesim na jeho neter preco placem ze on jej chce nieco kupit. Sama to nechapem ako to moze chapat on. Ale sama ani neviem co mam robit ako to zvladnut:(