Presne takúto tému som hľadala na tejto stránke... Mám taký istý problém s myšlienkami... Ako vidím netrpím tým sama. Keď som ešte chodila na zš nebrala som tak vážne veci a nerobila som si ťažkú hlavu z reči iných. No teraz je to somnou ťažké už asi 1rok vkuse sa mi premietajú hlavou myšlienky typu:,, Prečo som to vtedy povedala? Mohla som byť radšej ticho a tak by tá osoba to nezneužila proti mne.,, Ďalej su to otázky: ,,prečo som sa s nimi kamarátila keď mi robili len starosti a za chrbtom sa správali ako najhorší nepriatelia,,Tie myšlienky mam len záporne.. Už neviem čo mam ďalej robiť vkuse nad niečím zlým premýšľam z minulosti na tie podrazy od "kamaratiek" , na to ako som mohla niečo urobiť lepšie alebo nad tým aby som bola vtedy radšej ticho a nič nepovedala... a veľmi ma to ničí.. plačem už tak často a mala som 18rokov... Keď som šla na strednú tak jeden chlapec sa snažil ma skontaktovať a ja som na stránke nemala svoje meno ale mala som napísane len meno môjho Zajačika, a tak ma nemohol na stránke nájsť.., tak si pridal vačšinu mojich spolužiačiek či náhodou nevedia kontakt na mňa a jedna si to zle vysvetlila a začala ho ohovárať a každému začala rozprávať, že ju chce a podobne somariny... a že mu písala že: ona ho nechce, že je to debil..... Ja som s ním sa začala kamarátiť a po dlhom čase sme to spolu skúsili... a ona mi povedala keď sa dozvedela, že spolu chodíme, že ju chcel a tie somariny čo si vymyslela čo som písala vyšie... Proste preto som to tu napísala lebo mňa strašne trápi keď si niekto niečo zle o mne mysli alebo o ľuďoch, ktorých mám najradšej a najhoršie je keď si niekto niečo namýšľa a vymýšľa.. Viem, že ľudia sú rôzni a sú dobrí aj zlí. A viem, že minulosť nezmením a že to nie sú také strašné problémy, ale svojmu zmýšľaniu to neviem vysvetliť.
Neviem ako ďalej a ako sa zbaviť tých nekonečných negatívnych myšlienok... Keď sa zbavím 1myšlienky príde 2.. a takto ide dookola.. Keď niečo robím napríklad venujem sa svojmu zajačikovi tak nemyslím nato, ale keď je ticho a ja len tak ležím lebo som unavená vtedy to začne... Ale tie myšlienky sa prejavujú hocikedy aj keď sa s niekým rozprávam.... Ja tomu nechápem, lebo mám všetko čo potrebujem.. úžasných rodičov, zajačika, sestričky a priateľa, ktorého som spomínala.. Ale vždy ma trápia tie isté myšlienky...
Bola by som veľmi rada keby ste mi poradili ako sa s tým vyrovnať a ako nemyslieť na negatívne spomienky...
Ďakujem za pomoc a prajem Vám príjemne prežitý deň