Potreba odpútať sa...

[majko]

ahojte,
mám problém, pre väčšinu ľudí sa zdá tento problém ako hlúposť, ale mňa to ozaj trápi a neviem čo mám so sebou robiť a ako sa psychicky ukľudniť a netrápiť sa...ide o to, že so svojím priateľom žijeme spolu už viac ako 4 roky a na vianoce sme sa presťahovali do nového bytu a z počiatku to bolo celkom v pohode, ale po krátkom čase sa začalo moje trápenie, pretože sme boli spolu už menej, pretože priateľ začal chodiť aj neskôr domov než obyčajne, pretože sa staral o syna, ktorého nasťahoval do starého bytu, kde sme pôvodne bývali spolu...a vzhľadom na to, že je školák ešte a tento rok maturoval alebo resp. mal maturovať, tak sa s ním aj učieval, pretože nemam moc dobré výsledky v škole...takže domov potom chodieval o čosi neskôr, resp. vždy až večer, čo znamená, že z toho celého dňa sme mali na seba len pár hodín...dohodli sme sa, že to nejako prekusneme a vydržíme, dokiaľ jeho syn nezmaturuje...potom to už bude iná pesnička a náš partnerský život bude naozaj taký aký by mal byť...lenže on prepadol a k maturite pripustený nebol...a hoci sa už tým pádom už škola skončila, teda až do konca leta, tak už majú ruky voľnejšie, už sa nemusia spolu učiť - ide už iba o bežnú starostlivosť ako uvariť obed a bežné práce na udržanie chodu domácnosti...no aj tak sa zatiaľ nič nezmenilo...stále chodí domov neskôr...o osmej, deviatej večer...a vie že ja sa preto hnevám, lebo jediné čo chcem, je byť s ním a nie len neustále čakať kedy konečne príde domov...no zakaždým mi ešte aj povie, že nemôže len tak vždy rýchlo zdrhnúť z domu a že musí byť aj so synom, aby to nebolo moc nevhodné alebo aby to nevyzeralo blbé voči synovi, čo ja samozrejme chápem...a viem, že to chce ešte čas, kým sa tento nový život utrasie jak u mňa, u môjho priateľa a rovnako aj u jeho syna...ale už mi to riadne udiera na mozog a neviem čo mám robiť...ozaj sa trápim pre tú samotu, ktorú musím zatiaľ strpieť, kým sa to neutrasie, avšak ja neviem ako sa tým vyrovnať, ako sa od priateľa odpútať, aby som lepšie znášal celú situáciu...ale nechcem sa rozísť...máme vybudovaný spolu nádherný vzťah, plný lásky, pochopenia a starostlivosti o toho druhého a to je to čo chcem zachovať...ale neviem ako na to...mám pocit, že moje neustále fňukanie, nariekanie a rozprávanie sa s partnerom o tom, že sa mi stále niečo nepáči...verím, že tým to určite ničím...ale potrebujem sa odpútať, aby som nebol na ňom taký závislý a nebral nás tak, že on je celý môj život a bez neho by som to tu asi neprežil.................