potlacanie

[maros55]

ako maly chlapec som sa citil normalne,zijuco az pokial som sa nepostavil pred rozhodnutie co s mojim zivotom, ked som videl ze je obycajny chlapecky a po premietnuti do dospelackeho zivota by bol nevhodny a obycajny, tak som sa zacal menit a moja ambicia bola gymnazium a vysoka skola namiesto obycajnej strednej skoly..

nie ze by som nebol talentovany na nieco,ale nemal som dostatok vedomosti lebo som nebol byval typ "ucenca biflosa" ale rebela tak som to musel vela dohanat a nieco sa vo mne pohlo, prisposobil som sa notu "opatrnost,kompromis,ucenie"

zmenil som sa a az teraz si uvedomujem ako;vsetko v novej skole bolo ako keby som bol iny clovek dokonca si doteraz neviem predstavit zeby sa moji kamarati stretli s byvalimy,moje predstavy o mne by sa im protirecili
rebel nekompromisny co vie prechadzat zivotom silou sebavedomia a nejaky ustrachany inteligent ktory sa emotivne prisposobi a je vzdy nad vecou

a po case som si uvedomil, as po tom ako som sakra zistil ze retrospektivne len chodim uz tri roky do skoly zo seba robit chuja co niesom a zijem doma nechodim vonku s kamosmi ako som cele detstvo chodil,nemam babu ako som cele detstvo chcel a prakticky nerobim nic produktivne ako som si cele detstvo ani nedokazal predstavit.. len pozeram filmy,pocuvam hudbu,citam debilne clanky o nicom dolezitom

cez dvojmesacne prazdniny som sa zmenil spet na mna a bolo to uzasne zasa som citil ze mozem "hybat" so svetom menit moj zivot jak sa mi chce a nic ma nezastavi,setko je ako film.... ale teraz som zasa uz treti mesiac v tej poondiatej skole a neviem co s tym zas som sa zavrel ako sucha supka,nic necitim len obycajne jemne pocity ustrachaneho inteligenta a NEVIEM TO ZMENIT, aj ked sa cez vykend obcas "zobudim", v skole to neviem, pripadam si ze by som vsetko zbural keby som sa zmenil a bol sam sebou, co uz miestamy ani neviem ake je ... co mam robit? mam odist zo skoly? urobim COKOLVEK, ale ta skola je moja buducnost..