Pocit menejcennosti,obyčajnosti

[aduard]

Zdravim.......ako začať? M8m 32 r., dobré manželstvo, s dobrou ženou, spolu máme krásnu, zdravú dcéru a celkovo je môj osobný život v poriadku. Problém je život profesionálny. Mám vysokú školu, ktorá mi je vlastne nanič.....Neviem si nájsť adekvátne zamestnanie k môjmu vzdelaniu, pracujem dá sa povedať pod vlastnú úroveň a okolie mi to dáva sem-tam aj pocítiť. Žijeme v dobe, keď murári, maliari, stolári zarábajú mesačne omnoho viac, ako ludia s VŠ technických smerov.....Aj ja pracujem manuálne, síce zarobím nadpriemer platu na Slovensku,ale vnútorne ma to zožiera, že robím s ľudmi, ktorí počas školy na všetko kašlali, smiali sa z takých ako ja, a teraz aj keď s vychodenou učňovkou zarábajú slušne a smejú sa naďalej....Manželka tuší, že ma to škrie, ale ona nemá v tomto smere také ambície a tak hlbší rozhovor s ňou sa končí jej nechápavým pohľadom...Čím som starší, tým ma to viacej hnevá, proste chcel by som prácu,kde by som sa cítil potrebný a s malým podielom na riadení, trošičku vážený.Chodím aj na pohovory, v minulosti som chvíľu pracoval aj na vedúcej pozícii,ale firma skrachovala a odvtedy,aby bola rodina zabezpečená,robím na turnusy v zahraničí dá sa povedať ,,roboša,, a doma a pred okolím sa tvárim,akú výbornú prásu ja mám....Ako sa s tým všetkým vyrovnať a hlavne čo vymyslieť do budúcnosti,už vážne neviem.............Ďakujem za rady.