Nozaj zvláštne stavy, ale keď nastanú, sú bolestivé

[Nelly22225]

Dobrý deň, volám sa Alžbeta, mám 21 rokov a už dlhšie má trápi jeden problém, ani neviem ako ho presne opísať. Jedná sa o to, že som na strednej škole mala isté problémy, spolužiaci ma nebrali vážne kvôli môjmu problému s koktaním, niekedy som schopná plynulo rozprávať, záleží to aj na spoločnosti ľudí s kt. som , ale niekedy som v takom bloku a strese, že nedokážem ani vysloviť slová, ktoré chcem. Moja situácia sa zlepšila, keď som začala chodiť na vysokú školu, brala som to ako druhú šancu, ale neustále ma trápil strach, že ma noví spolužiaci nebudú brať vážne. Stratila som samu seba a pojem o sebe. Mám už 9 mesiacov priateľa, ktorého naozaj milujem, ale keď ma chytia tieto stavy o kt. sa chystám rozprávať, necítim nič, ani lásku k nemu a cítim sa odporná, necítim sa byť vhodná pre neho. Tieto stavy, sú spojené s mojim skoro stálym premýšľaním o živote, minulosti a hľadaní samej seba. Veľakrát cítim zahmlenie v mozgu a neviem sa vôbec vyjadriť a ťažko hľadám slová, čo ma privádza ešte do väčšej depresie.Veľa krát premýšľam, že prečo práve ja by som mala myť šťastná, jednoducho nerozumiem tým pocitom, sú pre mňa až moc komplikované, aj keď som sa s rečovou vadou zmierila, stále ma trápia pocity strachu pred ľuďmi, že mi nebudú rozumieť,mávam aj pocity,že ma niekto prenasleduje a mierne bludy. Problém trvá asi rok, vlastne presne rok. Študujem na jednej vysokej škole a trápi ma aj problém styku s ľudmi, aj keď sa snažím si veriť, nie vždy to dokážem a jednoducho ma chytia tieto stavy, asi raz za mesiac.. a vždy po nich mám pocit, že začínam od začiatku.. reálne niekedy nedokážem premýšľať.. Bola by som naozaj rada za odborný názor k môjmu problému. Ďakujem a prajem krásny deň

[L.T.]

Ahoj Alžbeta.
Ako pri každej mojej odpovedi...aj tebe budem tykať, dúfam, že ti to nevadí.

V prvom rade by som ťa rád upozornil, že "odbornú" pomoc tu asi nenájdeš. Chladná realita vyzerá asi tak, že tieto "služby" sú platené a pán Grof má zaiste málo času na rozdávanie...nehovoriac o zapájaní sa do nejakých internetových diskusií.
Jediné, čo môžem ponúknuť, je rada...možno inštinkt neznámej osoby ktorá si vie aspoň matne predstaviť, čo ťa trápi.

Takže naspäť k tvojmu problému....Podľa stručnej definície, ktorú si poskytla, by som určite povedal, že znášaš následky detskej "traumy"...v tvojom konkrétnom prípade ujmu na sebavedomí. Je to dosť rozšírený problém, no v žiadnom prípade nie je permanentný. Je to badateľné už na tvojom spôsobe vyjadrovania sa (nekritizujem!...pozorujem). Príklady, ako si posilniť sebavedomie ti tu nebudem rozpisovať...určite vieš najlepšie sama čo máš robiť.

Radšej by som sa obrátil na pasáž, kde si popisovala svoj vzťah. Vyznelo mi to ako klasický príklad "sebaklamu" ...
Konkrétne...uviedla si, že problém s rozprávaním mizne ak si v správnej spoločnosti. Správna spoločnosť sú (predpokladám) dobrí priatelia = dôverní ľudia. Ak následne píšeš, že mávaš "blok" keď si s priateľom, tak logickou dedukciou usudzujem, že priateľovi nedôveruješ natoľko, aby si sa cítila v pohode. Najlepšie by bolo, keby si sa s ním o tom otvorene pozhovárala. Dobrý rozhovor rieši väčšinu problémov, a vôbec sa neboj, že budeš koktať alebo že zabudneš čo chceš povedať....istým spôsobom to bude taktiež istá forma prezentácie tvojho problému.

Na koniec by som rád podpichol časť, kde píšeš, že nevieš či si vôbec zaslúžiš byť šťastná. Jeden dobrý priateľ mi raz na podobnú otázku odpovedal nasledovne : "...a myslíš, že v tomto svete je vôbec niekto naozaj šťastný?..." Neber to za zlý koniec, nie je to negatívne tvrdenie. On iba naznačil, že keď sa jedná o nás osobne, zvykneme mať prehnané predstavy o tom, čo je šťastie. Celkovo sa dá však povedať, že celá táto "rétorická otázka " pramení v tvojej neistote a istej forme nespokojnosti so sebou. Príklad....spravím niečo zlé, cítim sa zle a myslím si, že si zaslúžim zlé veci ktoré sa mi stávajú, lebo je to vlastne môj trest = určite si postrehla myslenú analógiu.

Celkovo, ak by si chcela konkrétnu "radu"....tak by som doporučil aby si zapracovala na svojom sebavedomí. Cestuj, rob veci na ktoré môžeš byť hrdá, pomáhaj ľuďom...a určite sa porozprávaj s priateľom.

Veľa šťastia...LT

[Nelly22225]

Mslim, ze je to dost rozsireny prbolem,a le ni eje rozsirenie.. to ze nedokazes.. premyslas,,a to co citim, bohuzial, tazko sa odpoveda.. ked presne nevies o co ide.. problem som uz riesila a uz presne viem.. co ma trapoli.. depersonalizacia... konecne viem dovod toho vsetkeho.. takze uz len mozem pracovat na odstraneni .. ale bol to najhorsi rok mojho zivota, citim, ze nieco nie jev poriadku a nevediet vobec co.. kazdopadne dakujem za radu.. a co sa tyk sebavedomia... ver mi , z eto ni eje lahke.. ked mas taky problem.. poviem si vlastny nazor, vzdy vtedy kedy chcem.. dakujem

S pozdravom

[Nelly22225]

a ten blok nebol sposobeny koktanim, ale zahmlenim v mozgu.. tak som to myslela. nedokazala som premyslat