neviem ako ďalej

[matko26]

Mám 19 rokov a študujem na vysokej škole. Od malička som bol vychovávaný aby som bol slušný, milý, dobre sa učil atď. No ja som si to asi veľmi vzal ku srdcu a stal sa zo mňa síce slušný a milý človek, ktorý v škole patrí medzi najlepších, ale absolútne neviem komunikovať s ľuďmi. Moja konverzácia s ostatnými takmer vždy končí len trápnym tichom. Čo je najhoršie, že tento problém mám aj s kamarátmi, ktorých poznám už dlho. Pár vetami sa porozprávame a dojdú mi všetky témy o ktorých by sme sa mohli rozprávať, pritom sa venujem rôznym veciam, športujem... Samozrejme s ľuďmi, ktorých poznám, to je o čosi lepšie ako keď sa s niekým rozprávam prvý krát - s tými prehodím maximálne 1-2 vety (aj to je niekedy moc) a rozhovor sa skončil. Keď idem s kamarátmi niekde von, väčšinou tam len ticho sedím a počúvam, aj keď sa rozprávajú o niečom, čo ma zaujíma. Už si na mňa zvykli a berú ma takého aký som, tak sa ma aspoň snažia do debaty zapojiť, aj keď nie vždy úspešne. Len horšie je to, ak je s nami aj niekto, koho nepoznám, vtedy sa počet slov, ktoré poviem, sa ešte zníži. Je to možno tým, že sa bojím, že trepnem zase nejakú hovadinu a potom si vyčítam, čo som to zase vypotil a pýtam sa sám seba, prečo som to nepovedal inak - vtedy ma už napáda toľko trefných a vtipných reakcií k veci, ale už je neskoro. Asi nechcem vyzerať hlúpo, tak radšej nepoviem nič. Keď sa snažím porozprávať nejaký veselý zážitok, obkecám ho pár vetami - poviem len to najdôležitejšie, no efekt je skoro vždy rovnaký - ticho, pritom môže byť v skutočnosti oveľa vtipnejší ako zažili ostatní, ale oni to povedia tak, že sa na tom smejeme ešte 5 minút.
Keď vidím v diaľke nejakého človeka, ktorého poznám, ak to ide snažím sa mu vyhnúť, lebo už len pomyslenie na našu konverzáciu mi dvíha žalúdok. Preto som väčšinou sám, ale vadí mi to čím ďalej, tým viac. Zo všetkých ľudí (ak nerátam rodinu), mám asi len jednu kamarátku, s ktorou mi vždy bolo fajn, keď sme sa stretli, ale len v prípade že s nami nebol nikto iný. Aj keď väčšinou hovorila ona, vedel som sa s ňou porozprávať, ale aj ju rozosmiať, no v poslednom čase, začínam mať pocit, že už aj pri nej sa začínam trápiť s konverzáciou. Problém je v tom, že sme sa už vyše roka nestretli (len jej volávam a pár krát som ju stretol v meste a prehodili sme pár slov). Už dlhšie sa mi páči a pokúšal som sa ju zobrať niekom von, no ani raz to nevyšlo. Nedávno som ju stretol, ale s priateľom a pravdu povediac, veľmi ma to nepotešilo. Pravdepodobnosť, že by sme niekam vyrazili sa tak ešte znížila.
Čím ďalej, tým viac si sa začínam báť o svoju budúcnosť. Hoci sa dobre učím v škole a všetci hovoria, že študujem perspektívny obor, v dobe, keď všetci zamestnávatelia hľadajú komunikatívnych ľudí, to nevidím ružovo s mojim zamestnaním. Takisto by som si rád našiel niekedy aj nejaké dievča (zatiaľ som nemal žiadne) a s mojou povahou naozaj neviem, či nejaké niekedy nájdem.
Už dlhšie mávam z toho depresie, lebo už naozaj neviem, čo robiť a pohľad do budúcna ma desí. Preto som sa rozhodol sem napísať a dúfam, že sa niekto nájde a aspoň ma nasmeruje ako ďalej. Ďakujem vám za každú radu.
Maťo

[L.T.]

Ahoj M.
Ako človek trochu "skusenejši" (starší....) ti viem "poradit" toto:

1. Celý tvoj problem s komunikáciou tkvie (mozno sa mýlim, nepoznám ta...) v nízkej hladine sebadovery. Rozhovor ako taky nesmie byt nanutený, silový ... Prva vec na ktorej by som ti odporucal zapracovat, je nemysliet nato, ako ta ten druhy vnima. Na tom nezálezí. 90% vsetkých recí su bezné drobnosti, hluposti ktoré zostávajú v hlave asi tak na 10 minut, takze preco im pripisujes taku dolezitost? Je to akoby si natierani masla na rohlik premýšlal o politickej situácii v Nigérii.

2. Vo verbalnej komunikacii sa obzvlast prejavuje slovná zásoba. Ak ju mas mensiu, tak hladas slova a rozhovor sa zacina "trhat". Pomoc v tomto pripade je velmi jednoducha....citaj knihy. Toto zároven prinása bonusovy aspekt v odozve na prvý bod, a to že s knihou v ruke si vybudujes istu reputáciu, image.... + trochu odviazes a privedies rozum na ine myslienky.

3. Rozprávaj sa s ludmi o témach ktoré nepoznajú....ukaz im nove horizonty, prezentuj fakty...kludne aj vtip. Toto ta postavy do pozície rozprávaca ktorý uz nie je len sucastou rozhovoru....ty rozhovor vedies.

4. Neboj sa krátkych rozhovorov. Aplikuj techniku zien, ak ti na niecom zálezi, predstieraj nezáujem. Ak zistis ze sa konverzacia vlecie, pozdrav a odid...ved ta to tam nebavi.

5. Perspektívne odbory v dnesnej dobe uz neexistuju, ak predsa, tak jedine politik (dovol vtipek...)

Kazdopádne sa privelmi staras o vec, ktorá ma byt vsedna suciastka nasho zivota. Co sa tíka daneho dievcata...tam neexistuje ina cesta ako stare dobre chlapske "utok je najlepsia obrana"