nemam prečo žiť

[Milan637]

Dobry den .
Od malicka trpim touretovim syndromom co sa prejavovalo vykrikovanim , mikanim tela a pod .... Nikdo sa nechcel so mnou kamaradit , ucitelky v skole boli nervozne a vyhadzovali ma s triedy . Teraz po skonceni sou dokazem uz tiki trocha ovladat ale moj zivot nema zmysel , nemam ziadnych kamaratov ani kamaratky a pravdu povediac si ich ani nemam kde najst , mam depresie , nic ma uz nebavi ... najradcej by som zomrel . Cez tyzdem som v praci , cez vikend nuda doma a stale dookola , uz neviem ako dalej prosim poradte mi . Dakujem

[L.T.]

Ahoj. Dufam, ze nebude vadit ked ti budem tykat....
Podla tvojho popisu to nemas lahke. Len tazko si dokazem predstavit cim prechádzas a cim si este musis prejst...no dovol nech ti poviem jednu vec : SMRT NIE JE VYCHODISKO. Sam som tam bol, takze viem o com hovorim.
Musis si uvedomit jednu vec, a to že smrt je konecne riesenie docasneho problemu. (ani ja som tomu neveril, no je to pravda). Skus logicky zhodnotit to, nad cim premyslas....smrt ako taka sa ti javí ako východisko. Koniec depresie, bolesti, smutku....no ako sa ti moze ulavit ked prestanes existovat? Prestanes vnimat a jednoducho nebudes citit ziadnu ulavu, lebo uz nebudes.
Tvoj problem je dost castým fenoménom. Nehovorim o chorobe, ale o izolacii, samote. Nesmies vsak stracat nadej a mysliet si ze to nema cenu. na 100% mi teraz neveris, no tvoje stastie je otazkou tvojej volby. Ked nemas peniaze, musis pracovat. Ked si hladny, musis jest a ked si nestastny, tak musis konat.
Nadväzovat kontakty s ludmi nie je nic tazke. Specialne v dnesnej dobe internetu a pod. Vyzaduje si to vsak, aby si prvy krok urobil ty.
Prvá vec, ktoru by si mal spravit, je potiahnut hrubu ciaru a zacat odznova. Rob nieco, co si este neskusil....cestuj, chod kde si este nebol, objavuj. Depresia je totizto prirodzena reakcia ludskej mysle, ktora nstane vtedy ak mas viacej zdrojov nestastia ako zdrojov ktore by ta robili stastnym. Preto je velmi dolezite sa obklopovat vecami, ktore ta privedu na ine myslienky.
Druha vec je urcite porozpravat sa s niekym. To ze pises sem, je urcite dobre, no ludsky kontakt to nenahradi.
Tretia vec. Je dolezite aby si sa prestal definovat svojou chorobou. Ty nie si tvoja choroba. Ty si mlady muz ktory ma to sk***ne stastie, ze ma tuto chorobu a bodka. Mas vlastnu osobnost. Vlastne nazory.
Po stvrte. Nenechaj sa zmiest ludmi , ktorý treti bod nevidia, alebo nechapu. Su to hlupaci, ktorý su chytení vo vlastnej nevedomosti. Jedno co mozes, je lutovat ich. Vyhladavaj inteligentnych ludi.
Päť. Zaklad nadväzovania vztahouv je sebadôvera. Nelam si hlavu nad tým co si mozno ostatni myslia. Bud sam sebou.

Bohu zial nie je vela, co by som ti mohol poradit. Riesenie musis najst sam pre seba, rovnako ako ja a ako stovky ostatnych. Myslel si na to, ze by si mohol pomahat druhym? Nemyslim rovesnikom s danou chorobou ale celkovo. Som presvedceny, ze by si mal o com rozpravat....

Ak sa predsalen pridrziavas myslienky na koniec...tak sa nato skus pozriet ako ja. Zomriet mozes kedykolvek. Ci uz vlastnou rukou alebo na prechode pre chodcov. Mozes to spravit kedy budes chciet...tak preco sa ponahlat ked existuju veci co si este neskusil? Osobne som este nikdy nebol mimo slovenska. Nevidel som more. Nejedol som milion veci. Do frasa ani som si este nikdy nezaplatil stetku! ...vsetko toto mozes urobit aj ty, a na konci, ak zistis ze to predsa len nestalo za nic...mozes s kludnym svädomim dokoncit svoj plan. Zda sa ti, ze to nie je take lahke?....co mas co stratit ak si prajes smrt. Sprav krok do neznama....smrt pocka, dokonca pride ked ju zavolas.

Raz mi niekto povedal velmi zaujimavu teoriu : Zivot nema ziaden velky zmysel. Neexistuju ziadne pravidla ktorých by sme sa museli drzat, ziadne sablony na to ako mame zit. Nie su ziadne zivotne ciele ani tresty za nesplnenie planu. Vsetko zalezi na tebe samom, a vediac toto vsetko...ti da pokoj a slobodu.
A posledna vec, co ak zmyslom zivota je prave dat zivotu zmysel?

Dufam, ze som ti aspon trochu pomohol....ak chces, tak ma tu zastihnes.
Mas mnozstvo moznosti....musis len otvorit oci a vykrocit.

[Jajuska]

ahoj , prosím pomožte mi už nevladzem mám strašne nutkanie sa zabiť pre mňa už nič nema cenu chcem odísť s tohto sveta :¨( prosím pomožte mi :'( cítim ako bi sami zrútil svet moji rodičia ma nenávidia , nenávidim svoje telo nemám priatelou prosím pomožte mi :'( už nevladzem

[lia_sk]

Ahoj Jajuska,
Len tak na zaciatok: mas rovnake meno, ako mo ja neter, aj preto Ti odpisujem Tiez sa obcas citim pod psa, cely den sa ani nemam s kym porozpravat, stale sa obvinujem, ze asi sa ani neviem postarat o rodinu, ze som zla a skareda... Mozno sa Ti zda, ze Tvoj problem je teraz najvacsi na svete, ale ked sa to tak vezme, malokto dokaze byt v dnesnej dobe spokojny aj s tym malom, co ma... Stale sa len porovnavame, ubijame si sebavedomie a nenavidime seba aj inych. A asi tam niekde by to malo zacat...u seba. Skludnit sa, prestat rozmyslat, lebo ved okolnosti malokedy zmenime tak, aby nam vyhovovali, prestat sa trapit nad tym, ze sa svet nezmeni, lebo on sa fakt nezmeni...musime sa zmenit my a nase nahlady. Tazko aj Ty niekomu vyhovies, lebo v prvom rade by si mala byt spokojna vnutorne. Tazko povedat, co znamena, ze uz nevladzes... nevladzes riesit problemy, nevladzes byt sama, nevladzes zit s rodicmi...ale jedine, co musis zvladnut je prestat to riesit. Jedine, co by si mala riesit je to, ako byt stastna...A nemusi to zavisiet od nikoho, od rodicov ani od priatelov, len od Teba. Lebo sa pre to rozhodnes! Ano, povies si, ze nic Ta uz nemoze urobit nestastnou, pretoze Tvojim osudom je byt stastna, nezavisle na okolnostiach. Pre mna osobne bola samota dobrou terapiou, lebo som zistila, ze priatelia mi naozaj nepomozu (aj tak malokedy najdes uprimneho) a ze v samote sa mozem pozerat do svojho vnutra (aj ked ten pohlad casto boli). Bojujem s tym stale, ze moje stastie nezavisi od inych ale odo mna samej a mojho postoju. Dost casto nervacim, vytacaju ma malickosti a to som si myslela, ze som pokojna. Nuz, tiez sa nieco derie na povrch, ale viem, co mam spravit, len to pozorovat a menej sa rozculovat. Aj Tebe prajem pokoj a len to pozoruj, nestotoznuj sa s tym... Lebo nasa mysel je prefikana a ma nacvicene vzorce spravania, ktorych sa treba zbavit. Bud sama sebou! A objavis v sebe nadherneho cloveka. Vela zdaru!