Už naozaj nemôžem ďalej

[mariana0000]

Dobrý deň,
Volám sa Mariana som slobodná matka jedného syna, ale žiaľ žijem z otcom môjho syna už 17rokov až na malé odlúčenia.
Psychické týranie s jeho strany je stále a fyzické len niekedy. Proste nieje to med lízať, ale každý povie je to jej vina načo je s ním? nieje to také ľahké celé tie roky volať policajtov(ktorý nepomôžu),utekať v noci z domu a prosiť cudzích ľudí a podobné veci už som aj unavená.Teraz sa to už zhoršilo tak, že naozaj neviem ísť ďalej lebo nikto ma nepočúva.Mám chyby aj ja ako každý človek na tejto Zemi, ale aby som už nenašla človeka ktorý mi dokáže pomôcť v tejto situácii je smutné. V dnešnej situácii akú mám plne chápem matky, ktoré si siahnu na život a berú sebou aj deti len aby našli pokoj, ktorý na tomto svete nenašli.Neverila som tomu, že budem v takejto situácii, ale je to tu.Potrebovala som finančnú pomoc po poslednej bitke od neho a policajtov, ktorý dokázali povedať "čo máme robiť keď sa rozumie zákonom" a nato sme o 1:45 museli odísť z bytu,aby to skončilo.Pre jeho výstup som prišla o bývanie pretože sme v podnájme samozrejme. Neviem nájsť cestu ďalej a už nevydržím ten nápor na psychiku mňa a hlavne psychiku môjho syna, ktorého milujem nadovšetko.Veľmi to bolí.... Do konca mesiaca sa musíme vysťahovať a nemám peniaze na nájom a presťahovanie. Už som skúsila naozaj všetko a nedá sa proste nič robiť. Chcela som to napísať nech sa poučia mladé dievčatá a nech sa snažia brať z nás zlomených príklad.