moja mamina.

[ajsha]

Dobry den.
V rychlosti vam poviem pribeh mojej maminy.
Moja mama ma 45rokov, vyrastala v uplnej dobrej rodine a mala starsieho brata, ktoreho v rodine kazdy povazoval za genia. Mama je cely zivot (aj v detstve) v jeho tieni. Ked mala 18 rokov, vydala sa za mojho otca a jeho si zobrala takpovediac za modlu. Zili vzdy v ucte, moj tato je dobry clovek, ale vzdy to bolo tak, ze mama sa na neho upinala a co povedal on, bolo spravne.
Takto zili 20 rokov, stastne. Pracovali v jednom podniku, chodili spolu do prace, z prace, na zahradu a tak. Idylka. Potom moj otec zacal podnikat a nedarilo sa mu. Trocha zacal aj pit, mal zlu zivotospravu a mamina ho podozrievala z nevery, ale nikdy sa nic nedokazalo. Ono pravdepodobne iba tatino to, ze sa mu nedari bral ako vlastne zlyhanie a prestal komunikovat s mojou mamou. A ona to tazko niesla.
Potom mal pred rokom a pol porazku. Slabu. Prezil, bez nasledkov, v pohode. Akurat sa mu tak trocha zmenila povaha. Je vybusny, naladovy a sprava sa cudne k mame.
Pred rokom skoncili podnikanie a otec opat nastupil do podniku, kde predtym pracoval s mamou. Vsetko vyzeralo idealne.
A potom ochorela mamina mama. Nikto sa o nu nestaral len mama, ale ta to nezvladala velmi, tak ju umiestnili do sanatoria, kde nakoniec babka do 3tyzdnov umrela.
A tu je kamen urazu. Cela rodina to dava mame za vinu a hlavne mama sama. A otec pri nej nestoji. Teda, on si mysli, ze stoji, ale nie. Uraza maminu rodinu, hovori, ze s nimi sa nebudeme uz nikdy stykat a tak podobne. Dokonca zacal mame vracat peniaze, co mu ona "pozicala", aby "jej nebol nic dlzny" a tak. Nasa mama ma dve deti. Mna a brata. Ja mam 27rokov a uz zijem svoj zivot. Moj brat ma 24 a o mesiac odchadza na internat.
Bojim sa o maminu, lebo mi hovori, ze uz nema preco zit. Ani pre nas, lebo sme velki. Hovori, ze ona je zmrd a ze je nanic. A ze tatino sa k nej tak sprava, lebo si zasluzi. A ze sa jej nechce zit a ze chce ist nakoniec sveta a tak.
Mam naozaj strach.
ked jej hovorim, aby sla k lekarovi a brala lieky, nechce. Hovori mi, ze ona to aj tak jest nebude, ze jej to nerobi dobre a tak. (raz uz brala antidepresiva - asi dva dni a vraj po nich bola stale unavena).
Prosim poradte mi, co jej mam poradit. A co mam robit. Mam o tom povedat bratovi? Mam dohovorit otcovi? (i ked, asi sa este viac nastve na mamu, ze mi vsetko "vytara" a bude este horsie).... poradte mi..... ĎAKUJEM!!!!

[ajsha]

chcela som ešte dodať, že mamin otec zomrel ešte dávno a že mama nemá žiadne priateľky a koníčky. Vždy mali s otcom jeden druhého, tak im to obom stačilo.
Ale čosi sa zmenilo a mama ma po babkinej smrti a otcovych neprimeranych reakciach asi pocit, ze uz nema nikoho. Taktiez odmieta akekolvek kontaktovanie davnych priateliek a tak podobne. Je zvyknuta komunikovat iba s otcom a nevie to inak. A hlavne, nevie sa postazovat na neho, lebo ma pocit ze on robi vsetko spravne a ona vsetko zle.