kompromis ?

[m1rek]

Dobry den.

Postupom casu som zistil, ze s pribudajucimi skusenostami sa mi oslabuje schopnost zvladat samotu. Hlavne casy vikendov, ked nemozem pracovat.

Dostal som sa do tejto situacie diky mojej novej praci, ktoru vykonavam uz viac ako 3 roky. Jedna sa pracu servisneho technika s podporou a navstevami zakaznikov po celom svete. Vacsinou ide o viactyzdnove az mesacne pobyty v zahranici.
Praca u europsych zakaznikov nebola az taky problem, ale posledny rok som stravil v USA, Cine, Rusku a momentalne v Brazilii, kde nemam moznost si "odskocit" domov a stravit vikend s rodinou, priatelom a kamaradmi.

Dlhu dobu som samotu a pobyt v cudzom prostredi dost dobre zvladal, ale postupom casu som si podvedome vybudoval urcitu averziu a cim dalej tym viac som pocitoval potrebu lasky a pochopenia ktorej sa mi pochopitelne dostava len v domacom kolektive.

Problem vsak nastava pri uvazovani o zmene prace ktora by bola viac lokalna, pretoze rodinny rozpocet je z vacsej casti pokryty z mojho platu a za dalsie tato praca je pre mna idealna, mam ju rad a citim ze ma naplnuje. Ale toto vsetko nestaci vyvazit ten pocit trapenia sa zo samoty, ktory prezivam.
Pred casom som sa dokazal odreagovat tym, ze som navstevoval miestne obdivuhodnosti a pekne miesta. Toto ale uz nedokazem. Nedokazem mysliet uz na nic ine, len na to ze sa chcem vratit domov a byt so svojimi blizkymi.

Dostal som sa do stadia, kedy som si, pri navsteve domova, uvedomil, ze sa tam ako doma necitim. A to bolelo, moc bolelo. Po par dnoch som sa z toho dostal a zvykol si na to miesto, ktore byvavalo moje "doma"


Miroslav...