Simonka, Vase prispevky su kratke, ale emocionalne silne. Laska, smutok, vina, hanba, nadej, bolest, strach... vela roznorodych pocitov. Pomerne presne popisujete svoje prezivanie, ale prave pre jeho protichodnost sa v nom tazko hlada smer, cieľ - impulz, ktorym chcete isť. Ak som Vasim prispevkom dobre porozumel, uvedomujete si, ze mate moznost ostat a moznost odist, ale ani v jednej z tychto alternativ sa necitite stastna. Viete, ze ste nespokojna, viete, ze keby sa Vas partner zmenil a zacal konat, bola by ste stastnejsia, ale neviete, co mozete pre svoju spokojnost urobit Vy. Bezmocnost a nerozhodnost.
Ziaden psycholog Vam v tejto situacii pravdepodobne nepovie radu, co presne mate urobit (rozist sa, ostat, dat ultimatum,...) a mozno to ani necakate. Poradenstvo psychologa, dobre nazory kamaratiek, diskutujucich alebo Vase vlastne hladanie Vam moze priniest viac informacii, rozsirit moznosti, prehlbit uvedomenie... co Vam moze pomoct pri rozhodovani. Napriek tomu, konecne rozhodnutie a zodpovednost za tuto volbu zostane vzdy iba Vam.
Porozumenie a zmapovanie individualnej vonkajsej a vnutornej situacie klienta, ako aj spolocne hladanie moznosti a sposobov prebieha v
dialogu klienta a psychologa. Forum alebo maily tento proces nedokazu dostatocne nahradit. Napriek tomu, skusim Vam sprostredkovat aspon nejake z myslienok, ktore ma pri citani Vasich riadkov napadli... nie su to rady, ani pravdy, iba uvahy, mozne temy a otazky.
... je zaujimave ze menujete mnoho pocitov, ale je jeden, o ktorom nehovorite - hnev. Hnev by totizto mnoho ludi vo vasej situacii asi citilo. Mozno sa nehnevate, mozno si z nejakeho dovodu hnev nemozete dovolit, mozno je skryty alebo ste len o nom z nejakeho dovodu nenapisali. Mozno by bolo zaujimave patrat, co a preco sa stalo s Vasim hnevom, pretoze ten casto suvisi s dalsimi dolezitymi temami (napr. dominancia vo vztahu, priestor pre presadzovanie potrieb, distribucia viny,...).
Veľa krát ma zranil,citovo a ja som si to vlastne nechala, aj tu som pristupovala ,ako keby bol malé dieťa, tolerujem ten jeho prístup,lebo mám pocit,že ak to tak nebude,zraním seba a stratím lásku.
"Detske" stranky svojho partnera spominate na viacerych miestach a tu vlastne akoby ste hovorila, ze kym ho beriete ako dieta, da sa ospravedlnit jeho konanie, co Vam ulahcuje tolerovat to a neist do konfliktu. Pytal by som sa, nakolko tuto hru na "nezrele dieta" vytvara on a nakolko ju zivite Vy. Nakolko pomaha jemu a nakolko pomaha aj Vam. Hra na "nezodpovedne dieta" mozno udrziava vas vztah, tym ze zmiernuje hnev/vinu za sposobenu bolest. Dieta nema zodpovednost a tym sa na neho tazko hnevat, lebo nekona umyselne. Ak hrate tuto hru Vy (a beriete ho ako dieta), tak ziskavate to, ze.... sa nemusite hnevat na cloveka, ktoreho milujete, nemusite naplno priznat, ze kona egoisticky a sleduje svoj vlastny zaujem, lahsie mu odpustate, verite, ze "dozreje" (drzite nadej) a v konecnom dosledku lahsie verite (ci uz je to prevda alebo nie), ze Vas skutocne miluje (a zranuje Vas iba preto, ze je "nezrely"). Ak hra tuto hru aj on, moze mu to pomahat spracovat pocity viny, zbavovat sa zodpovednosti a udrziavat paralelny vztah. Ak by to bolo tak, ze spolu alebo sama pred sebou hrate hru na "nezrele dieta", to same o sebe nie je to ani dobre, ani zle... Dolezite je, aby ste pripadne o tejto hre vedela, a vybrala si, ci ju chcete hrat alebo nie. Hra na "nezrele dieta" je samozrejme len hypoteza, o ktorej by sa dalo hlbsie diskutovat.
...okrem toho, ze Vam vas partner sposobuje bolest, urcite toho od neho aj vela ziskavate... co su tie sily, ktore ovladaju Vase srdce? kym Vas robi, ked ste s nim? co pre Vas znamena? co chyba, ked nie je s Vami? Aby ste urobili dobre rozhodnutie, je nevyhnutne poznat nielen to, co Vas odradza, ale aj to, co Vas pritahuje. Ak je to, co dava pre Vas tak velmi vzacne, ze sa bojite, ze to navzdy stratite, tak sa mozete rozhodnut vykupit to tym, co vo vztahu s nim stracate ...alebo sa mozte rozhodnut, ze Vam to za to nestoji. Znie to hlupo, ale aby ste mohla urobit dobry "obchod" a stat si za nim (sama pred sebou), je nevyhnutne dobre poznat to, co ziskavate, a dobre poznat cenu, ktoru za to platite.
Su moznosti (a okrem tychto urcite aj vela dalsich), ktore sa daju v dialogu rozvijat, doplnovat, rozsirovat a hlbsie skumat, ci su pre Vas schodne, ci su realne a pripadne ako ich realizovat
...hladat cestu ako sa vyrovnat so situaciou tak, aby nebola pre Vas taka zranujuca v pripade, ze sa nic nezmeni (napr. vyrovnat sa s vinou za rozpad rodiny, vyrovnat sa s tym, ze nie je uplne Vas, zmierit sa s neistotou vasho vztahu, zmierit sa so smutkom, kedy nie je pri Vas, naucit sa odpustat mu, uvolnit nadeje a plany tak, aby vas nezranovali, ked sa nedeju, prijat, ze nebudete na prvom mieste, ...)
... neriesit to - drzat nadej a sucasny stav aj za cenu bolesti
... raznejsie vyjadrovat svoju nespokojnost aj za cenu zvysenia napatia a konfliktu
... snazit sa zmenit partnera (po "dobrom", po "zlom")
... rozist sa a vyrovnat sa s tym, co stracam
... zapojit ho do hladania procesu vasho rozhodovania, hovorit o tom, hladat hlbsie porozumienie toho, co sa medzi Vami deje a preco nie ste stastni (predpokladam, ze ked nie ste stastna Vy, nie je ani on)... pripadne pozvat ho na parove poradenstvo k psychologovi
Simonka k Vasej teme sa neda zaujat jednoznacne stanovisko,to presahuje moznosti tohto fora... bolo by to prilisne zjednodusenie komplikovanej situacie, ktoru prezivate. Snad medzi tymito fragmentmi myslienok, najdete nieco, co Vas zaujme. Ak si myslite, ze ste v tom prilis zamotana a potrebovali by ste sa na to cele pozriet aj inymi ocami... mozte skusit psychologa s praxou v partnerskom poradenstve. Samozrejme zelam, nech sa Vase tuzby naplnia.