depresie

[sonanuhlickova]

Dobrý den,

potrebujem radu. je toho tak vela že neviem ani kde zacat. Koncim vysoku skolu. Nefungoval mi vztah. Dostala som akysi skrat, a subezne, i ked vztah nebol dokonaly, partner si taketo jednanie nikdy nezasluzil, som ho podvadzala s kadekym jedna radost. Nemala som vtedy ziadnu sebareflexiu. Bolo mi to jedno. Az kym som nenarazila na mojho terajsieho partnera. ktory verí ze som dobry clovek. Vsetkym co milujem, som priznala svoje smilstva , ktore skutocne lutujem. Ako aj ze som sa vyspala s priatelom mojej naj kamosky.... a ine...Medzitym mi moj minuly prtner odpustil. co som necakala. ma to boda do srdca.

Stat dva: z detstva si odnasam vela traumy. Moj otec bol na psychiatrii, lebo ho okradli v podnikani. vela raz som riesila situacie, kedy som ho opiteho tahala domov, alebo ked som ja musela poziciavat od kamosiek peniaze pre otca. Doteraz je moja rodina na dne. Mama prekonala rakovinu. Su zo vsetkeho zniceny. Je im vsetko jedno. Stale len odo mna pytaju peniaze, ked ma vidia. Vobec sa o mna nezajimaju.

A nakonec mam neprekonanu anorexiu. Stale mam pocit ze priberem a musim sa hybat. Uz nevladzem. V 18 som mala na 167cm hmotnost 41 kg....teraz je to lepsie, o dost...ale vycitky su a silne....

No a uplne nakonec, momentalne trpim depresiami a pokusala som sa o podrezanie zil. Mala som aj umely potrat. lebo sa nam pritrafilo s partnerom babatko. On to nechal na mne, je to dobrotivy clovek, ja som ho dala prec, pretoze mam v zahranici rozrobený projekt, chcem byt vedec zoologie a sklamala by som vsetkych. Lebo som nikto. To je dalsi problem. Cim dalej, tym menej si verim, vlastne si neverim. v sucasnosti sa len obvinujem ako nic nerobim, lebo fakt nic nerobim. MAM problem vobec komunikovat s ludmi. sa schovavam,. padlo mi vsetko na hlavu. asi skocim niekde niekedy.

Som objednana k doktorovi. Nechcem antidepresiva. Nedostatok serotoninu suvisi s mojou nevhodnou stravou...Nebude mi rozumet. Ved len ludia z harmonickej rodiny sa chcu zaoberat problemami inych...normalni by to nezvladli...mam obavy...

[justify]

Je mi ľúto ako sa trápiš. Neviem ti povedať/napísať nič čo by zázračne pomohlo. Je ale smutné ako sa vykresľuješ "lebo som nikto". Máš veľmi pekný cieľ - zoológiu. To nie je bežné. Píšeš tu o ľuďoch a priateľoch vo svojom okolí akoby boli bez chyby, a sama na sebe ich neprestávaš nachádzať. Nemyslím, že si urobila niečo až tak hrozné aby si sa takto trestala. Veľa toho máš za sebou a podľa môžeš byť na seba hrdá. Opora rodičom (.."opiteho tahala domov, alebo ked som ja musela poziciavat od kamosiek peniaze pre otca") Nemyslím, že takto sa deti bežne správajú. ..."Vsetkym co milujem, som priznala svoje smilstva" toto je priam "zázrak života". Myslím, že to rozhodne nie je obvyklé aby sa takto ľudia ospravedlňovali - inak by ten svet vyzeral úplne inak. A odhadujem, že je toho oveľa viac čo nespomínaš.

No šancu lekárovi by si mohla dať. Užívať lieky ťa nik nemôže donútiť. Píšeš "nebude mi rozumieť", a je to možné. Naozaj to môže byť tak, že vo svojej práci iba odsedí svojich osem hodín . Urob to ale pre seba, možno zistíš niečo nové, a môže tiež povedať, že žiadne lieky brať nemusíš. Na strane druhej brať antidepresíva, či iné podobné lieky nie je koniec sveta. Antibiotiká berie kde to a bez príčiny. X ľudí si pravidelne kupuje vitamíny. Myslím, že iba panuje dogma a predsudky o oblasti psychiatrie a psychológie, kde aicky každý návštevník "nie je normálny". Je to ale názor obmedzených ľudí. Tých vždy bolo a bude dosť. Dokonca sú tupci, ktorý to sektoru pre "nenormálnych" radia aj pacientov neurológie.

Kedysi dávno, keď začínali lekári pôsobiť v rôznych dedinkách, ľudia ich odmietali navštevovať. Zvolávali pôrodné baby. Ženy často umierali na infekcie, a bežné bolo aj úmrtie plodu. Koľko životov mohlo byť ale zachránených, ak by sa dali odborne ošetriť. Koľko detí a matiek zomrelo zbytočne, pre dogmu, predsudky a hlavne preto "čo si o mne pomyslia"

Ale je to tvoj život, a iba ty môžeš urobiť kroky k tomu aby si bola šťastná. Viem je to trápne klišé. Pomaly to budú tlačiť na lístky MHD, všetky tie múdre rady Ale keď si sa rozhodla napísať tu, istou formou žiadaš o pomoc, a teda si pomôcť vlastne vieš. Alebo sa ju snažíš nájsť.A je to skvelé. Držím palce a viem na 100% ,že nie si tak hrozná ako sa tu opisuješ. Daj ešte životu šancu Nič čo je na tejto planéte nie je večné, tak ani smútok nemôže byť.