Dokopy ani neviem čo tu chcem napísať. Tak v skratke. Mám 21 rokov v poslednom čase sa citím bezcenný, zbytočný, uzatvaram sa pred spoločnosťou, nemám záujem sa stretávať s priateľmi chodiť do barov alebo niekde na diskoteky dokonca ani na socialne siete.Neche sa mi ani s nikým komunikovať. Nemám chuť ani dokonca si vypiť alkohol a už ani tolko nefajčím ,ale to bude asi tým že kvalita tabaku sa zhoršila. Keď sa pre niečo nadchem alebo si myslím že som štastnejší tak ma to rychlo prejde. Občas mám aj myšlienky na samovraždu ,ale tým by sa aj tak nič nevyriešilo. Som podraždený a agresivný ale iba tónom hlasu. Mal som stavy keď mi robilo velľký problém iba zájť do obchodu alebo niekde vonku. Veľa spím, prácu nemám už pol roka.Mal som nejaké plány ,ale nevyšli. Mama si myslí že som lenivý.Život mi pripadá ako za trest. Občas mi prišlo len tak z ničoho nič do plaču ale ovládol som sa. Myšlienky mi stále idú hlavou načo prečo začo aj tak to nemá zmysel atd... Aj keď som chodil do spoločnosti tak stále som sa zamyslel a druhých nepočúval. Cely život som vlastne smutný dokonca aj na fotke z prvého ročníka zš. Mohol som to zdediť? Stále som len bledý.Občas keď ten depresivny stav prejde pripadá mi to celé smiešne ale niekedy by som si najradšej strelil do hlavy. A ešte keď nejakou náhodou uvidím nejakého známeho na ulici tak sa ho snažím nevšimnúť si ho. Tuším sa to volá vyhybava porucha osobnosti a vraj ňou trpí 1% ľudí tak to potom mám riadne štastie. Uvažol som o návšteve psychológa ale stále čakám ,že sa stane nejaký zázrak ,asi som naivný.
A ešte mám asi vrodenú hanblivosť, stále pozerám do zeme, alebo sa obzerám či ma niekde nesleduje.Najradšej by som bol neviditeľný ako ten týpek z Misfits.