Čo ďalej?

[imsotiredicantsleep]

V prvom rade, chcem povedať, že som nevedela, kam toto napísať vzhľadom na to že by sa to hodilo aj do témy anorexia a bulímia. Lenže v konečnom dôsledku mi všetky problémy spôsobujú iba depresie tak to píšem sem. Mám 16 a asi pred dvomi rokmi sa začali moje problémy s tým, že som veľmi chcela schudnúť, samozrejme, zakaždým som to pokazila a nikdy sa mi to nejak na dlhšiu dobu nepodarilo. Nedávno sa však problémy vrátili späť, no po tom, čo som ich vyriešila sa stáva opak - mám záchvaty prejedania sa a potom som schopná preplakať aj celé hodiny. Nikdy som nevracala ani nič podobné, ostalo to na tej úrovni že ma vždy chytila depka, nebola som schopná rozprávať sa niekoľko hodín s ľuďmi a zavrela som sa v izbe. Ohrozuje mi to zdravie, strašne priberám a preto to je pre mňa horšie, no čo je ešte strašnejšie je to ako mi to ničí psychiku, ako sa neviem rozprávať už ani poriadne s ľuďmi, aká som podráždená a prchká.. Ja chcem vyriešiť všetko raz a navždy, ale nech sa snažím akokoľvek, stále to skĺzne späť do stereotypu. Existujem takto už asi rok a skutočne NEVLÁDZEM. Za akékoľvek rady ďakujem..

[Iveta Davidikova]

Ahoj,
ako sa mas? zmenilo sa nieco?
Pisala si, ze po tom co si vyriesila problemy mavas zachvaty prejedania...Ta kombinacia mi moc nesedi. Ak by boli problemy vyriesene, preco by si prechadzala z extremu (sklon k anorexii) do extremu (prejedanie)?
Depresia byva casto nasledkom problemov (v Tvojom pripade prejedania sa), ale aj ich pricinov. Byva to casto bludny kruh, z ktoreho treba von, ale nesmieme v tom vsetkom ostavat sami. Neizoluj sa, nezatvaraj sa do izby. To vsetko len zhorsuje. Ak Ti pride tazko, vyplac sa, ale nemuc sa hodinami vycitiek zatvorena v izbe. Ak mas niekoho v Tvojom okoli s kym by si sa o tom mohla porozpravat, urob to, ako tu na fore. Niekto, kto ta povzbudi.
Problemy sa daju vyriesit, ale nie hned a zaraz. Chce to cas a trpezlivost, hlavne k sebe samej. Ved nie sme dokonali. Len treba prist problemom na koren!
Verim, ze si unavena, rok je uz dost dlha doba, preto si myslim, ze by bolo vhodne vyhladat pomoc u psychologa, ktory by Ti mohol pomoct s prekonavanim zachvatov a zvladanim osobnych problemov.
Ved tu vetu vsetci pozname: ,,Mam depku, musim ju zapit/zajest!" Volajme to akokolvek, tie problemy tym nezmiznu.

Nie vsetky problemy sa tykaju nasho tela, ale aj duse:)

Drzim Ti palce.

[imsotiredicantsleep]

Ahoj.
Zmenilo sa asi toľko, že som sa pokúsila začať na veci pozerať pozitívnejšie a brať ich asi takým štýlom, že nemusí byť všetko perfektné. Totiž, prišla som na to, že ten koreň problémov spočíval v mojom nezdravom perfekcionizme, za každú cenu som chcela všetko dokonalé a samozrejme, záchvaty prejedania sa od dokonalosti dosť vychyľovali, takže asi to mi spôsobovalo tie nepríjemné stavy, depresie. Neviem, ako som to dokázala, navyše bez psychológa, ale časom sa proste veľa toho postupne zmenilo, viac sa venujem priateľom a podobne...nebolo to až také komplikované, zmeniť všetko k lepšiemu, pretože som veľmi chcela aby bolo všetko v poriadku. Rada by som povedala, že všetko je tak, ako má byť, ale nie je. Zakaždým, keď sa na seba pozriem do zrkadla, vidím niekoho cudzieho, nie seba. Neviem, čím je tento pocit spôsobený, ale jednoducho to cítim tak, že som sa zmenila natoľko, že sa ani nedokážem považovať za človeka, ktorý má niečo spoločné s tým, aká som v skutočnosti. Od istého bodu v mojom živote, keď som si povedala, že všetkým problémom je raz a navždy koniec a už to bude v poriadku, som len žila a nevnímala som čo sa deje, čas plynul, a teraz, keď sa nad všetkým pozastavím a spomalím, nedokážem pochopiť, ako som sa sem vlastne dostala. Neviem, či dokážem žiť sama so sebou.
No a ohľadom toho jedla, vyriešila som to tak že jem výhradne zdravo a keď sa aj stane, že sa nechtiac prejem ako kedysi, predýcham tú situáciu a poviem si že o nič nejde

[Iveta Davidikova]

Ahoj, tesi ma, ze sa na veci pozeras pozitivnejsie Ked sa necitis byt sama sebou, tak skus opisat v com tom je. Aka je ta osoba v zrkadle a aka si podla teba v skutocnosti? v com je ten rozpor? Este spominas, ze od urciteho momentu v zivote si len zila a nic nevnimala a nevies ako si sa sem dostala. Co tym myslis, sem?