Ja už ďalej nevládzem!!!

[pausalieck294]

Momentálne mám 14 rokov... zabiť som a rozmýšľala aj na svoje trináste narodeniny.. a potom že na 15. Pred viac ako rokom, som začala mávať dlhodobé a príšerné depresie... bola som príšerne smutná, celý deň v škole som preležala na lavici, nemohla som spávať... niekedy som strácala chuť do jedla.. no skoro vždy som mala pocit.. že sem nepatrím.. že na tomto svete nemám čo robiť... už je to viac ako rok... pred rokom som si začala ubližovať... najprv to bolo rezanie rúk nožom.. nikdy si to nikto nevšimol.. vravím, že nikoho nezaujímam.. dokonca ani moji rodičia... vedela o tom neskôr iba jedna veľmi dobrá učiteľka zo školy... na začiatku mi dokázala poradiť.. ale potom už nie... celý december som prežívala príšernú depresiu... nedokázala som sa ani na ničom zasmiať... učiteľka mi už potom nevedela, ako mi má poradiť.. aj sme sa spolu prá krát rozprávali a vtedy mi povedala: Máš na výber 3 možnosti: 1. Pôjdeš k psychológovi, 2. Začneš brať antidepresíva alebo to povieme jednej dobrej učiteľke, ktorá by mi možno vedela poradiť... a nech si vyberiem do druhého dňa.. lebo že to potom povie našej triednej.. samozrejme.. vybrala som si tretiu možnosť.. porozprávali sme sa.. a nič.. neskôr som bola sama za obvodnou, kedy to bolo na pokraji smrti.. bola som sama.. mama nevedela, že som za ňou išla... povedala, že musí prísť mamina.. dala mi lieky, poslala k psychológovi.. keď som prišla od psychológa.. mala som ešte väčšiu depku ako keď som tam išla. Povedala som, že tam už viac nejdem...
Jeden deň som mala takú príšernú depku, že som sa vážne chcela zabiť (to bola druhý krát v živote myslená úplne vážne'.. povedala som to tej učiteľke.. ona to povedala mojej triednej... po škole som skončila v riaditeľni s výchovnou poradkyňou, riaditeľkou, mamou a triednou... poslali ma k psychiatrovi a psychológovi. pred tým som si každý deň písala s učiteľkou, a ona im to dala, aby jej verili, dala to vytlačiť.. a potom sa to dostala do rúk aj psychológovi a psychiatrovi... psychiater mi pridal ešte ďalšie lieky plus, povyhrážal sa hospitalizáciou.. odvtedy, sa stále tvárim, že som v pohode.. aj keď nie som.. stala sa zo mňa prvotriedna herečka..
Postupne sa mi depka vrátila aj počas užívania liekov do normálu.. dnes som ich už prestala brať.. a keď musím (keď ma vidí mama), tak ich zahodím do koša... lieky mi prestali pomáhať.. takže som na tom, čo som bola aj pred tým...
Postupne som si začala zase ubližovať... už si nerežem po rukách, no nedávno som sa "hrala" so zapaľovačom...
Chcela som vypadnúť z domu, a tak som sa rozhodla, že sa pokúsim predávkovať liekmi, aby som vzracala.. a mala pár dní pokoj od školy a rodičov... prvý deň som zjedla asi 15 tabletiek, ktoré slúžia na bolesť hlavy (MIG 400).. na druhý deň mi takmer nič nebolo, a tak som si dala ďalší deň cca 20 tabletiek toho, čo ma napadlo z lekárničky... (20)... na druhý deň v pondelok, ma príšerne celý deň bolelo brucho, bolo mi na zvracanie.. toto pokračoval v miernejšom aj na druhý deň.. a dnes.. mám zrejme poškodenú pečeň... skoro stále mám hnačku, čo som pred tým nemávala... obvodná už tretí krát počula, že mám hnačku ( to sme boli u nej s angínou).. a dosť divne sa zahľadela na stenu... už jej to bolo podozrivé... o chvíľku na to príde.. a skončím tak či tak na psychiatrii...
Môj ďalší problém je, že nenávidím sebeckých ľudí, ľudí, čo si nedokážu priznať chybu a, čo myslia len na seba, s korými sa nedá dohodnúť.. a cinikov!!! Môj oco je toto všetko v jednom... takže ho akoby nenávidím.... vkuse sa hádame.... a ide mi riadne na nervy-.. každý deň ma vytočí...
Mame o tom nechcem hovoriť, pretože ju nič nezaujíma čo jej poviem... všetko ju akoby otravovalo....
Dneska mám neustálu depresiu smútku, hrám neustále medzi ľuďmi "divadlo"... iba keď som v izbe alebo sama.. môžem s tým prestaň..
Minule som sa tak pohádala s otcom, že som chcela dať psíka preč, ja ujsť z domu.... a ešte si trochu odrezať kože a nasypať na to soľ...
Môžem sa ešte vyliečiť.. je len otázkou času, kedy sa budem chcieť zabiť úplne.. lebo zabiť sa chcem stále... podľa mňa už nie, no nechcem ublížiť mame.. snažím sa počkať do 18 rokov... prosím.. odpoveď čo najrýchlejšie. som príšerne zúfalá!!! A možno sa zase idem predávkovať liekmi...

[L.T.]

Ahoj....tvoje (tu popísané) problemy su uplne prirodzene a podmienené hormonalnymi zmenami.
Musis sa tým "prehryzt" a ver mi, po týchto sialených rokoch budes na vec pozerat inak.
Jedine, na com mozes sama popracovat... je zmiernenie sa a stale si pripominaj, ze tvoji blízky ti chcu len dobre (a mozno ten slovosled )

[Vetka1]

Každý má právo na život, každý človek máva depresie, niekedy hrozné stavy. Najhoršie je byť sám, skús zmeniť životný štýl. Uprednostňovať spoločnosť, stále niečim zamestnaná, skús brávať magnéziové šumivé tablety, to je na celkovú nervovú činnosť, nejaké ukľudňujúce čaje, ver mi lieky na depky, nezaberú, ešte vyvolajú množstvo vedľajších účinkoch a aj tak sa nemôžu brať neustále, treba sa tešiť zo života, skús si nájsť kamarátov cez facebook a rozprávať sa s nimi, určite sa budeš tešiť čo ti kto napíše. Treba nájsť zmysel života. Určite nemysli na nekalé úmysli. Život máš pred sebou a si žena, ktorá môže dať v budúcnosti život druhému. Tvojmu dieťatku.

[pausalieck294]

Včera som zase zjedla dávku v liekoch od bolesti v hodnote 4500... ja nevladzem doma pocuvat.. vzdy ked pridem domov.. a mama na mna krici.. neviem preco ani zaco.. nic som nespravila.. keby som si mohla s niekym vymenitzivot, kto ma rakovinu, tak by som si rakovinu zobrala... a clovek ktory si vie uzivat.. nechsi uziva
A ja sa dokazeem tesit.. no nemozem byt doma... aj aj to ked som inde, musim aa to ysliet.. ze teraz sa zabavam.. a ke dpridem domov.. zase bude iba krik a zle..
a MAMA MI VŠETKO ZAKAZUJE!!! Či už pc, ist na prechadzku so psami, ist za kamoskami do blizkej dediny, ist s kamoskami von, lezat v posteli.. pozerat telku...................... a dost casto bez priciny!!!

[L.T.]

Ach pausa....prave prechádzam niecim, o com by som ti rad porozpraval.

Dva dni dozadu som dotal facku a od vtedy sedim a premyslam. Jeden moj kamos...mi prezradil nieco co tajil vyse 6 mesiacov. Asi tak rok~dva dozadu ho zacala pobolievat hlava, maval pocity nevolnosti a sem tam vypadok pamati. Neriesil to...pokracoval v zivote, chodil do roboty, platil ucty za byt. tak pol roka dozadu ho to nastvalo, tak sa zobral a sielna kompletnu zdravotnu prehliadku....za ktoru inak dostal mastny ucet, ale nejde tu o peniaze. Cakal v cakarni, ked ho lekar zavolal dnu po vysledky. Sadol si do kresla a pravdu povediac...zacal sa bat. Lekar taketo veci asi nerobi casto a tak u to trosku trvalo. Prezradil mu, ze ma na mozgu tumor....zhubny, ktorý sa stihol zakoreniť až do kmeňa a do všedkych dolezitych casti. Prezradil mu, ze to uz prekrocilo cas, kde s a stym dalo nieco robit...a este lepsie, prezradil mu taktiez ze tumor sa v sucasnom stadiu rozsiruje stale rychlejsie. Kamos dostal na vyber tri moznosti a par dni na zamyslenie sa. Prva moznost je isty druh chemoterapie. Pouzili by pritom nejaku latku, ktora ma 60-70% pravdepodobnost, ze poskodi hlavne casti mozgu. Druha moznost je operacia v zahranici. Sanca tak 20% a skoro zarucene trvale nasledky....zelenina. Tretia moznost je nechat to tak a cakat na to, co pride. Vies si predstavit co to musi byt za ranu, ked ti niekto nieco take povie? Sam si to nedokazem ani pri najmensom predstavit...
Rozmyslel si si to, zvazil moznosti a vybral si tretiu....berie nejake lieky na utlenie bolesti, ale celkovo je sam sebov. Vysvetlil mi, ze chce zomriet ako cely clovek, ako sa sam poznal cely zivot, bez utlmovakov...
Ten moj kamos nema blizsiu rodinu, celkovo to zosumarizoval tak, ze svoj zivot presiel ako pozorovatel.

Neviem ci chapes, co ti tymto chcem povedat...neviem ci chapem vobec sam, co chcem povedat..ale skus sa nad tym zamysliet. Dospelost je moment, ked zistis, ze zivot nie je o krase, radosti a laske. Je to vtedy, ked si uvedomis, ze vacsina ludi na svete nema to stastie, ake mas ty...aj ked ho takto nevidis. Skus si predstavit, mozno len okrajovo, co to musi byt, ked si sama, a pol roka spracuvavas takuto informaciu. Skus si vytvorit rovnicu a porovnaj toto so svojimi problémami. V ziadnom pripade nechcem tvoje tazkosti bagatelizovat alebo zosmiesnovat.. sam velmi dobre viem, ze bolest a smutok sa neda merat podla nejakeho pravitka. Ale skus sa zamysliet ....

Ja, tuto celu vec znasam....dost tazko. Som tam, a nemozem nic urobit. Kamos je v pokoji. Ak to namna hraje...tak je naozaj velmi dobry. Je vyrovnany a pripraveny. Vedla stojim ja, clovek, ktorý pred nie tak dlhym casom pisal na toto forum s myslienkami na ukoncenie vlastneho zivota, a neviem povedat jedine slovo...neviem co si mam mysliet.
Musis si uvedomit, ze za vsetkymi nasimi bolestami stoji biela, prazdna tabula...je ovela vacsia ako vsedko, comu pripisujeme tak obrovsku cenu...a je tam cely cas, mi ju vsak nechceme vidiet.

Ak este stale citas....podla progronoz lekarov mu zostava nieco cez 2 mesiace. Nedavnom u bolo 27 ....

[pausalieck294]

Ja viem.. a to je moj dalsi problem.. uvedomujem si..ako trpia nevinny ludia za to, ze maju chorobu a nezasluzia si ju, ze exidtuju tyrane deti, ze su tyrane zvvierata.. ktorým sa neda pomoct... su opustene psiky a ine zveioratka, ktorých je maximane vela..a nemaju rodinu... tak isto opustene deti... uvedomujem si, ze vela veci je na svete nespravodlivych a strasnych.. a to mi etše viac vadi... moj stav xchcem riesit az po 18 ak sa dozijem... pretoze teraz neplati nieco ako rodinne tajomstvo medzi mamou, lkarom a mnou.. a potom mam doma peklo... a k v tomto stave rpezijem dalsie viac ako 3 roky.. ttak to bdue najvacsi uspech
Stale vyyslam nejake nove veci.. ako sa "nicit"... a raz sa mi to stane mozno osudnim..- rozmyslala som uz aj o porezanie rpedmetom, ktorý je hrdzavy a sposobit si otravu krvi