Chcem tak veľa?

[erika12345]

Dobrý deň, potrebujem názor na môj problém.
Nedávno, pred dvomi týždňami sa mi zastrelil jediný brat, presne na moje meniny, tri hodiny sme mu volali na mobil a nedvíhal, odvtedy mám panický strach z toho, keď mi niekto blízky nedvíha telefón. Mám dve deti, dcéru, ktorá sa rozvádza, oznámila mi to pár dní pred bratovou smrťou a syna v Čechách, ktorý o mojom probléme vie a predsa sa celý týždeň neozve, pred chvíľou som mu dvakrát volala i poslala SMS a nič, neberie a ja už zasa panikárim. Neviem či som ja už taká nenormálna, alebo či od svojich detí chcem tak veľa, alebo sú oni bezohľadní. Môj nezamestnaný manžel mi nevie byť oporou, keď vidí že ma znova chytá panika je so mňa nervózny a nechápe to. Je toho na mňa tak veľa, že by som sa najradšej pobrala za bratom. Najlepšie mi je keď spím a najradšej by som sa už nikdy nezobudila. Je to v mojej situácii normálne, chce to čas alebo je to už chorobné?

[Iveta Davidikova]

Dobrý deň Erika,

v prvom rade Vám chcem prejaviť úprimnú sústrasť. Ste úplne normálna a Váš smútok a panický strach teraz zrejme veľmi ťažko môžete ovládať. Áno, chce to čas. Bolo by dobré sa skúsiť so svojimi blízkymi dohodnúť na volaní si aspoň raz za týždeň na zmenšenie Vašej úzkosti a strachu o nich. Mrzí ma, že Váš brat a manžel Vám neposkytujú veľa opory, ktorú najviac potrebujete. Bolo by preto najlepšie vyhľadať osobne psychológa, ktorý by Vám potrebnú oporu poskytol na sedeniach aj pomoc s prekonávaním paniky. Keď Vás situácia ženie až k myšlienkam na samovraždu netreba váhať s vyhľadaním pomoci. Hlavne to nevzdávajte a ak chcete pokojne znova napíšte.