Ako sa zmieriť s eutanáziou psíka

[zuzana93]

Dobrý deň,

prosím Vás veľmi pekne o radu ako sa zmieriť so stratou psíka. Je to len pár dní, čo sme ju boli dať s manželom utratiť a sama som nečakala, že ma to až tak vezme. Myslela som, že počkám manžela von a nechám ich v ordinácii, aby som to nevidela, ale nemohla som jej to urobiť a bola som s ňou až do konca. Viem, že by ju ani neudržali, keby sa nemohla pozerať na mňa. Stále plačem, myslím na ňu a na to s akou dôverou na mňa pozerala posledné sekundy svojho života, mám to pred očami ešte aj teraz, všade ju vidím. Kričím a plačem zo sna, stále sa mi o nej sníva. Už len keď počujem brechať nejakého psíka von, rozplačem sa. Mala som ju veľmi rada, ale robila problémy, vytvárala nervozitu v rodine. Dosť nahlas a nepríjemne štekala, neustále nás v noci budila na ten brechot a keď si niečo ukradla, tak ste sa ku nej nemohli priblížiť, bola schopná do Vás aj skočiť. Dovolila si to aj ku mne.

Hlavným dôvodom, prečo sme ju dali utratiť je, že sa mi má za necelé 2 mesiace narodiť dieťatko a báli sme sa, aby jej niekedy neublížila, keď už si to dovolila aj k nám dospelým (jej pánom) a stále by malú budila. A potrebujem tento stav prekonať aj kvôli malej v brušku, aby ju to nepoznačilo.

Psíkovi sme sa snažili aj nájsť nový domov, ale stále nám ju vrátili, že ku nim bola agresívna a báli sa jej. Do útulku ju tiež nechceli vziať.

Stále mám pocit viny, že tu ešte mohla s nami byť a že možno som ešte mohla nájsť nejaké lepšie riešenie, aj keď neviem aké. Už som nevládala niečo vybavovať. Potrebujem sa psychicky pripraviť na príchod dieťaťa.

Ďakujem veľmi pekne za Vaše vyjadrenie