bulímia

[simonka752]

Zdravím,
mám 20 rokov a od 17 trpím bulímiou. Nie úplne pravidelne, mám obdobia, keď nezvraciam aj niekoľko týždňov. Najmä keď mám nabitý deň a nemám čas myslieť na jedlo. Začalo sa to hlúpimi narážkami na moju postavu, ktoré boli myslené zo žartu, ktorý som ale ja vtedy nechápala a nepripúšťala si ho. Urážalo ma to, brala som to príliš osobne, bez akéhokoľvek odstupu. Dnes by som sa k tomu postavila úplne inak. Bola som vždy zástancom zdravého životného štýlu, nechcela som mať nadváhu a strážila som sa už od 12rokov, samozrejme všetko s mierou. Potom však prišiel zlom a ja som to neuniesla. Videla som to ako jedinú možnosť, pretože jedlo si odoprieť nedokážem, no na druhej strane som si nedovolila priberať. Nerobila som to prvoplánovo, vždy som vedela, čo mi hrozí, aké sú riziká a ako až môžem skončiť, ale ten pocit, že môžem jesť koľko chcem bez obmedzenia jednoducho vyhrával. A teraz si myslím, že je čas s tým skoncovať úplne. Viem, že by som mala vyhľadal odbornú pomoc, no nerada si túto vec priznávam pred ľuďmi. Zdôverila som sa kamarátke už v 17 a odvtedy som ju ubezpečovala, že je všetko v poriadku. Moji rodičia by to isto nepochopili, pretože ja som u nás v rodine tá nezávislá, čo si vie so všetkým poradiť sama a nedokážem si predstaviť, ako by zareagovali. A navyše nemám s nimi taký dôverný vzťah, aby som im to povedala. Som dostatočne silná, viem to, ale potrebujem morálnu pomoc, ktorá mi pomôže nespadnúť do toho znova.
Za odpoveď ďakujem