bezvýchodisková situácia

[azhar]

Dobrý deň,
mám 16 rokov a žijem s rodičmi aj starými rodičmi z otcovej strany pod jednou strechou. Vzťahy medzi členmi rodiny dávno nefungujú, jediné útočisko nachádzam v mame. Obe sme vyčerpané z bývania v jednej domácnosti s ostatnými, dedo terorizuje a moralizuje všetkých v rodine, neuznáva nikoho len seba a otec je pripútaný k jeho rodičom "železnou pupočnou šnúrou", vôbec sa neprejavuje záujem o domácnosť a necháva mamu finančne všetko ťahať. Je večne pesimistický a vulgárny, niekedy mám pocit že tam vôbec nepatrím. S mamou by sme si veľmi chceli zadovážiť nejaké vlastné bývanie ale nie je na to dostatok finančných prostriedkov. Veľmi ma sužuje pocit, že s tým nedokážem nič urobiť, neviem sa na nič iné sústrediť, je mi trápne o tom hovoriť nahlas, lebo nechcem vytvárať medzi kamarátmi dojem že sa ľutujem. Častokrát plačem, mám migrény, vôbec sa neusmievam, nechutí mi jesť, myslím na útek z domu. Mamu nechcem unavovať ešte viac, lebo má ťažkú prácu. Veľa krát som chcela navštíviť psychológa, ale neviem sa odhodlať k tomu, aby som jej to povedala. Začínam pochybovať o svojom zdravom rozume.

Ďakujem.

[Richard Gróf]

Azhar, niektorých psychológov je možné kontaktovať aj anonymne bez toho, aby ste museli uvádzať vek a teda dokladovať súhlas rodičov. Môžete takto skúsiť navštíviť psychológov v sieti referátov poradensko-psychologických služieb, ktoré sú v každom väčšom meste. Zároveň sú zadarmo, teda nemusíte od mamy pýtať peniaze. Samozrejme najideálnejšie by bolo, keby mama vedela o Vašich návštevách a tým sa zároveň dozvedela aj o naliehavosti a záťaži, ktorý Vám neriešený problém vytvára. Pravdepodobne túto tému budete so psychológom riešiť ako jednu z prvých vecí.
Potom sú to aj anonymné linky dôvery, ktoré Vás môžu nasmerovať a krátkodobo pomôcť. Odporúčam bezplatnú Linku detskej istoty 116 111
Drzim palce